Vystrel si to ráno svoju alabastrovú ručičku, načiahol si sa k svetu a chcel mu dať šťastie. Modré oči sa dívali, milovali každého, čo i najmenšieho človiečika láskou vernou. Ach, nebo ťa nám poslalo, anjel padlý z neba. Ale zlo ťa nám chcelo zobrať. Bránili sme ťa, ako sme vedeli. Poprosili nebo a ono nás vyslyšalo. A tak si pri nás, anjelik môj krásny, a o tom píšem, aj v mojej najnovšej básni.
Iba pre teba
Do plienočky
nakládol si
hovienočko
lásky k nám
krehké tvoje
čoko-očko
nemá rado
žiadne hnačky
ležíš tíško
horeznačky
a ja nos si
zapchávam
Ciculi, Muculi
anjelíček malý.
Narastie mi
hustá briadka
anjelíček z neba
dokým kakať
budeš vedieť
ako treba, treba.
Dokým sladko
povykríkneš
"Mama, oco, strýko, teta"
už mi nie je vôbec veľká
toaleta, toaleta.
Ciculi, Muculi
anjelíček malý.
Na plienočku
zapíšem ti,
vrúcne moje slová:
za uzlíček,
anjelíček,
ťahaj nech sa schová
hnedý vláčik
výkalníček.
a potom zas a znova.
Ciculi, Muculi
anjelíček malý.
Moje srdiečko sa prelomilo na polku. Anjelik môj, z neba padlý. Otvoril si jedno ráno krásne modré oči a usmial si sa na tento svet. A vtedy som to pochopil. Ach, anjelik môj, veru - moje srdiečko sa vtedy prelomilo na polku. Pre teba, miláčik. Polku vlasti, polku tebe, blázonko môj z neba padlý.
