Aj keď má čítanie svoje čaro, niekedy by som najradšej knihy kupoval na cédečkách. Hviezdoslava hlasom nezabudnuteľného pána Záborského, poviedkovú tvorbu Kukučína ústami vybraných kvalitných slovenských hercov a rozprávačov. Len tak ležať a počúvať - zaspávať pri slovenskej klasike a zobúdzať sa pri Twainovi. Rozhodol som sa, že nebudem čakať a začal som robiť vlastné amatérske nahrávky toho, čo sám považujem za skvelé.
Okradnúc o názov Tatarku nazval som tieto vlastné orátorské pokusy Navrávačky. Nemožno ich považovať za skvelé (naopak môj úbohý recitál by miestami mohol byť pokojne nahradený zahanbil počítačovým emulátorom hlasu), kto však nebazíruje na forme, možno predsa v nich nájde niečo zaujímavé. Veď v konečnom dôsledku nejde o prejav, ale o slová a myšlienky.
Ponúkam Vám teda prvú z Navrávačiek v dobrej viere, že je to dobrá ukážka (mne poslúžila najmä na otestovanie technickej stránky). Prajem príjemný odposluch.