Slová menia význam
Ivan Masár už vo svojej práci z roku 1999 upozorňuje na slovo zdieľať. Výraz pôvodne silne knižného ladenia s významom "stotožniť sa, nasledovať, zdôverovať sa, mať ten istý názor" vďaka internetu rozvinul najmä svoj celkom neznámy odtienok "spoločne niečo mať, podieľať sa na niečom" (synonymum angl. "share"). "Spolu s významovou renesanciou i frekvenčným nárastom pozorujeme posun v štýlistickom hodnotení tohto slovesa; sloveso zdieľať stratilo príznak knižnosti a funguje ako bezpríznaková súčasť lexiky hovorených i písaných textov o informačných technológiách", rekapituluje Masára v roku 2004 práca "Komunikačná funkcia slovenčiny v informačných technológiách".
Jána Horeckého v roku 2000 zaujalo prídavné meno virtuálny. Má veľa významov, niektoré sa dokonca vzájomne popierajú, vo výpočtovej technike sa s ním začalo ísť ešte ďalšími smermi. Nakoniec prídavnému menu priznáva celkovo štyri významy:
jestvujúci v mysli, v predstavách, ale pritom realitovateľný, no ešte nerealizovaný (virtuálny jazyk)
jestvujúci v programe počítača, v sústave algoritmov, ale realizovateľný do predstavy (virutálna moderátorka)
jestvujúci v skutočnosti, ale nepozorovateľný (virtuálna práca)
a) podmienečne jestvujúci v skutočnosti, ktorý by jestvoval v skutočnosti, keby nastali isté podmienky (virtuálne ohnisko);
b) podmienečne jestvujúci, ktorý sa však bude realizovať, ak nastanú isté podmienky (virtuálny dedič)
Ako udomácňujeme inojazyčníctva?
Jozef Mlacek sa zaujíma o to, ako sa informačné technológie graficky hrajú s písmenkami v slovách. Napríklad slovo internet podľa neho prešlo presne troma fázami - "InterNet" -> "Internet" -> "internet". V prvej a druhej fáze je podstatné meno stále vlastným názvom konkrétnej "veci" (v prvej sa okrem toho ešte skladá z dvoch oddeliteľných častí, ktoré potom splývajú do jedného celku), v tretej fáze už o tomto médiu hovoríme ako o všeobecnom podstatnom mene. Rovnaký osud v roku 2002 Mlacek pripisoval slovám WebCrawler, JavaScript, či WebTalk.
Mlacek tiež vo svojej práci tvrdil, že informačné technológie prechádzajú z fázy nekritického preberania inojazyčných výrazov do fázy, v ktorej už využívajú aj domáce ekvivalenty. Príkladom je slovo browser, ktoré neskôr čiastočne nahradil výraz prehliadač. Samozrejme, sú i výnimky - napríklad slová zo skupiny hardware (ja sám som sa im podrobne už venoval tu - v článku nájdete informáciu o tom, aký je aktuálny jazykový stav týchto slov i to, ako možno tvoriť ďalšie).
"Okrem spojenia elektornická pošta sa v slovenčine používa aj prevzatý výraz e-mail. V súčasnosti je toto slovo v procese adaptácie do slovenčiny," tvrdí vo svojom článku jazykovedkyňa Sybila Mislovičová. "Zaznamenali sme tri etapy jeho udomácňovania":
Odstráni sa "e-" a vzniká slovo "mail". Výrazy "e-mail" a "mail" sa tu používajú v dvoch významoch - elektronický sposôb prenosu správy ("poslať mailom") a text posielaný alebo prijímaný elektronicky pomocou počítača ("napísať mail").
V druhej fáze vznikajú odvodeniny "e-mailovať", "mailovať", "zamailovať" a podobne. Používanie či nepoužívanie "e-" začína závisieť od situácie. V oficiálnej komunikácii, teda v tlači a v médiách sa predpona používa, v neoficiálnej komunikácii sa skôr vypúšťa.
V tretej fáze sa pravopis slova začína prispôsobovať výslovnosti a vznikajú podoby ako "mejl", "mejlovať"
Ako píšu o počítačoch noviny
Ján Horecký skúmal aj to, aký je úzus písania článkov o informačných technológiách. Na rozbor si zobral náhodný článok z PC_Revue. Z ostra začína: "V prevažnej miere sa využívajú zvratné tvary, napríklad - systém sa ponúka v troch základných vyhotoveniach - niekedy sa v takýchto prípadoch využíva vetna príslovka "treba", "možno", je možné (možno sa vrátiť, treba zadať inpoint")". Potom sa používajú aj slovesá v prvej osobne množného čísla ("ak chceme vykonať trih touto metódou...", "nebudeme sa ďalej zaoberať") a zriedkavejšie i v druhej ("ak sa rozhodnete spraviť zmenu...").
Horeckého zaujímajú rôzne skupiny slov - súperenie slovenských slovies ("posunúť","nahrávať","rozmiestniť") s cudzími ("sortovať","rendrovať"), potom tiež slová ako "videonahrávka", či "audiostopa" a mnohé ďalšie. "Ako vidieť, voľným striedaním anglických a slovenských podôb príslušných termínov, ale najmä prispôsobovaním anglických termínov vzniká istý druh disglosnej komunikácie," autor uzatvára.
Poznámka: Začiatkom júna som pre SME napísal článok "Ako internet mení slovenský jazyk" , použil som však iba zanedbateľnú časť toho, čo mi skutočne ponúkol archív knižnice. Tento článok recykluje časť ostatku. Ktovie možno ešte niekedy niečo z tejto nevyčerpateľnej studnice vytiahnem.
Ján Horecký: Jazykový prejav vo výpočtovej technike
Sibyla Mislovičová: Názvy súvisiace s elektronickou poštou a iným spôsobmi posielania písomných správ
Jozef Mlacek: O niektorých tendenciách v názvosloví informačnej vedy
Ján Horecký: Prídavné meno virtuálny
Jaba Kesselová, Alexander Dirner, František Franko, Pavel Murín: Komunikačná funkcia slovenčiny v informačných technológiách (na materiáli videokonferenčného dialógu)
Ján Horecký: Internet a internetový
