MAKE LOVE NOT WAR!

Matej mal rád všetko, čo k zbraniam, strelivu, maskáčom a kanadám patrí. Hru na tvrdého chlapa. Doma mal zbierku strelných zbraní rôzneho kalibru. Keď mal päť rokov dostal prvú zbraň od svojho otca, starého partizána z čias studenej vojny. Dostal malokalibrovku a učil sa strieľať na terč. Vždy ho učili jednej veci. Maťko, triafaj sa do hlavy, len do hlavy Maťko. Ubiehali roky a Maťko sa naučil všetko potrebné, čo by správny člen zásahovej jednotky mal vedieť. Jeho otec bol naň hrdý. Roky ubiehali a Maťko ako správny puberťák začal slopať. Najprv pivo, potom víno a nakoniec tvrdé. Slopal a bol v tom dobrý. Všetci grcali a Maťko bol triezvy, vždy pripravený. V osemnástich sa naučil užívať aj iné omamné látky. To bola jeho minulosť. Teraz má prežité nespočetné množstvo drogových excesov. Jedného rána to s ním vyzeralo zle. Lupol do seba pol litra vodky a začal kričať: MAKE LOVE NOT WAR. Kričal odušu a susedia to počuli. Nestačilo mu. Dal si dve čiary koksu a zo slovami: SOM NESMRTELNÝ! Vybehol von. V ruke brokovnica, tá najlepšia akú doma mal. Bežal a kričal. MAKE LOVE NOT WAR. Za obeť mu padla babka. MAKE LOVE NOT WAR! Črevá na chodníku a krv sa leskli v rannom svite. Kričal! MAKE LOVE NOT WAR!! Vošiel do obchodu a opäť zo slovami SOM NESMRTELNÝ požiadal predavačku o liter vodky. Predavačka sa skrýva za pult a Maťko kričí MAKE LOVE NOT WAR tú -------- vodku mi daj. On bol trošku zaostalý básnik. SOM NESMRTELNÝ! Postrieľal polku obchodu. Všetko sa krásne zaobalilo do červenej, Maťko si zobral vodku sadol na lavičku, vyexoval litrovku, hodil svoju poslednú tyčku v živote a so slovami MAKE LOVE NOT WAR si vystrelil mozog z hlavy.