Mali sme pekne červené oči, to sme teda mali.

Išli sme pre chalana, čo mal kvetiny...Cestou v sparne a teple, šli sme cestou v noci za ním. Pár z nás odbehlo opodiaľ. Stál som tam ja a Maslo. Mali sme pekne červené oči, to sme teda mali. Tak tam stojíme na zastávke MHD a už dávno prešiel posledný spoj. Stojíme v tom sparne a lete. V záplave jednodňových mušiek a komárov. Sajú nám krv, sladučkú a opojnú krv. Sme doštípaný všade, ale je nám to jedno. Sme v opojení. „Nejak ma štípu oči, Maslo.“ To sme museli byť pekne unavení. Stojíme len tak a opojne nám ---- v hlave. Auto, prvé auto za 15 minút. Spomalene pozeráme na auto bielej farby so zeleným pruhom. Pozeráme, nie my vlastne civíme na to auto. Zelený pruh? Čo to asi môže byť? Ochrancovia prírody? A čo im drbe takto v noci? Snáď nie kvôli tej púpave, čo som odtrhol. Nie. Biele auto, zelený pruh. „Maslo čo to je za auto?“ Auto sa otáča, ladne a pomaly. To nie sú ochranári, ale ochrancovia poriadku. Zahadzujem saki paki. „Dobrý večer.“: vravia ochrancovia. „Dobrý, dobrý“... Tí fešáci majú obrovskú baterku. A tá ale svieti.. A rovno do očí? No čo už. „Veci na kapotu pánové.“ HMM? Aha, to sú chlpatí!!! Peňaženka, kľúče, chrumky, cigy, oheň, šluk. Šluk! Čo ti j--- Maslo? Ty si im tam položil šluk! No dobre.. Jeden z tých ochrancov prečesáva trávnik okolo. Svieti na púpavu, čo som zahodil.. „To čo má byť chlapci?“ Drží v ruke šluk. S Maslom hľadíme ticho po sebe. „No čo chlapci? Čo ste cez to fajčili? Heroín alebo marišku?“ V duchu sa hrozne smejem, takým vypatlaným smiechom. „Fero. Čo s nimi spravíme? Dáme to na expertízu?“ Maslo sa ozve: „Marišku, marišku.“ „Zoberte si veci z kapoty a zmiznite.“ Ok. Berieme veci z kapoty a mizneme do tmy...Udalosti a osoby vystupujúce vo vyššie uvedenom texte sú čisto vymyslené... To čisto vďaka legislatíve.