"Dva deci sódy!“

Mne je v podstate stále zle. Vždy si nájdem dôvod. Pijem pivo neskutočne pomaly. „Čo ti je do prdele?“ Neviem. Možno úpal alebo ženské. Cítim sa slabo. Vidím modré a šedé škvrny. Nechce sa mi ani sedieť, ani rozprávať. Do baru vstúpi chlapík. Pozerá na nás. Je teplo. Začne niečo po nemecky a objednáva si červené víno. Sedí pri stole, potom sa postaví a ide smerom k baru. Pozýva mladého čašníka na drink. Normálne ho balí. Stojí tam a pije víno. Druhý čašník kecá s nami. „Nechaj sa pozvať!“ Smejeme sa.Stále stojí a vrhá teplé pohľady na mladého. Do prdele! Je to magor. Chce zaplatiť. Čašník si vypýta kilo s úplne kamenným ksichtom. Magor platí a odchádza. „Biznis je biznis“. Príde mladý a vraví: „viete, na čo chodia ľudia do baru? Dva deci sódy!“ Sme tam štyria. Smejeme sa. Z tých ženských mi normálne praskne hlava..