Dôkaz nesmrteľnosti duše
Dialóg Sokrata a jeho žiaka Glaukona odvíja sa na začiatkuod snahy Sokrata ukázať Glaukonovi nesmrteľnosť duše, podľa rôznych príkladov.Na začiatku Sokrates vysvetľuje, že dušu nemôže zničiť niečo, čo jej nie jevlastné. Duša nemôže byť skazená alebo zničená niečím, čo jej neprináleží,niečím, čo jej nie je vlastné.
Každá vec má svoje zvláštne zlo a dobro, aj duša, mácnosti, ktoré ju podporujú a rovnako kazy, ktoré ju ničia. Tými užspomínanými kazmi sú: nespravodlivosť, bezuzdnosť, zbabelosť a nevedomosť.No tieto kazy dušu nemôžu usmrtiť, pretože človek neumiera na vykonanienespravodlivého skutku. Potraviny majú svoje zlo, napríklad skazenosť. Alečlovek neumiera na skazenosť potravín, pretože toto zlo je vlastné pokrmom, nieľudskému telu. Skazenosť potravy však môže spôsobiť chorobu, ktorá ničí telo,pretože choroba je zlom vlastným telu, na rozdiel od skazenosti potravín. Pretoani duša nemôže zahynúť na kazy tela. Ani na chorobu tela a na jehorozsekanie na kusy, pretože „zlo“ tela je odlišné od „zla“ duše a dušumôže ničiť iba zlo jej vlastné.
Ale kazy duše sa človeku, ktorého duša je nakazená nezdajúchorobou jeho duše. Skazený človek si svoju skazenosť neuvedomuje. Skôr je tonaopak. Nespravodlivosť dáva svojmu nositeľovi energiu, vitalitu, bdelosťa podporuje ho ďalej ku vzrastaniu jeho nespravodlivosti. Duša je zláa je živená zlom, ale ním nezomiera. Skôr je svojím zlom živená.
Teda ak dušu nedokážuzničiť kazy vlastné, sotva ju zničia kazy inej veci. Preto musí byť niečímnesmrteľným.
Odmena spravodlivosti za života
Sokrates tvrdí, že bohom nezostáva skryté ani utajené vnútroduše a ľudské konanie. keďže duša nie je nesmrteľná je podobná bohom.Bohovia vidia, kto je spravodlivý a kto nespravodlivý a podľa toho imje spravodlivý milší, než ten, čo pácha zlo. Pretože spravodlivý sa snažísvojimi skutkami a cnosťami priblížiť bohom, aby bol v ich milosti.
Sokrates: „uspravodlivého človeka musíme predpokladať, že kedykoľvek sa ocitnev chudobe, chorobách alebo v niečom inom, čo sa pokladá za zlo, zmenísa mu to na dobré, či už za života alebo po smrti. Bohovia totiž nikdyneopustia toho kto sa s dobrou vôľou usiluje stať sa spravodlivýma konaním cnosti podobným bohu, pokiaľ je to človeku možné.“
Glaukon: „dá saočakávať, že bohom takýto človek nebýva opustený bytosťou, ktorej sa podobá.“
Ale u nespravodlivého musíme predpokladať opak.Sokrates prirovnáva spravodlivého a nespravodlivého k dobrýma zlým bežcom. Dobrí bežci a spravodliví ľudia dosiahnu cieľa sú odmenení. No zlí bežci dosiahnu iba výsmech a potupu.Nespravodliví, keď sú odhalení, žijú v biede a je s nimizaobchádzané zle, a preto musia vytrpieť všetky hrubosti od iných akotrest za svoju nespravodlivosť.
Tieto dva odseky som si vybrala kvôli ich jednoduchostia zrozumiteľnosti. Páčil sa mi celý text, ale kým by som spomenula všetkočo sa mi v ňom páčilo, už by to bolo toľko strán ako v originálidiela Jtieto som si vybrala hlavne preto, že sa týkajú života, a môžeme siz nich niečo vziať, aby sme sa stali lepšími. Životom ovplyvňujeme to, čos nami bude i po našej smrti. Sokratovo prerozprávanie Erovho zážitkupo smrti, je veľmi zaujímavé, ale už nemám toľko priestoru, aby som vám ho mohlapriblížiť. Napíšem to niekedy nabudúce, keď sa to už nebude týkať zápočtu JAle poviem vám ešte, že náš prednášajúci, ktorí sa rozprával s ľuďmi, čoprežili klinickú smrť(zrejme ako Er) potvrdili určitú podobu s rozprávaním Sokrata/Era.
