Keď mal oscarový film Interstellar v novembri 2014 premiéru v Kazachstane, v publiku ho so zatajeným dychom sledovala aj vtedy 10-ročná Amina Pusurmanova. Dnes si s odstupom niekoľkých rokov spomína, že práve tento hollywoodsky trhák v nej vzbudil záujem o vesmír. Vtedy si však ešte nedokázala predstaviť, že jej detská fascinácia povedie k tomu, že raz osobne vypustí ultramoderný nanosatelit do stratosféry.
Amina má v čerstvej pamäti napätie, ktoré v rodine panovalo pred jej prijatím na univerzitu.
„Mama chcela mať zo mňa učiteľku, v otcových predstavách sa moja budúcnosť spájala s armádou. Stará mama zasa snívala o tom, že jej vnučka bude lekárkou, no ja mám strach z krvi.“
Amina sa rozhodovala medzi štúdiom informatiky a práva. Lepšou sa ukázala byť voľba č. 2. „Študujem právo, som v prvom ročníku na Medzinárodnom tarazskom inovačnom inštitúte,“ hovorí.
Mladá študentka si svoju budúcu profesiu zamilovala. Zbožňuje francúzsky a turecký jazyk - páči sa jej, ako znejú. Fascinujú ju aj japonské komiksy. Zdá sa, že práve táto jej všestrannosť a otvorenosť ju priviedli k účasti na vzdelávacom programe UniSat, ktorý organizuje UNICEF a Kazašská národná univerzita Al-Farabi.
Cieľom projektu UniSat je spopularizovať vzdelávanie v oblasti STEM (Science, Technology, Engineering and Mathematics) medzi dievčatami, podporiť štúdium vývoja nanosatelitov, ako aj zlepšiť tímovú prácu dievčat, ich verejné vystupovanie, manažment času a kreativitu.
- Áno.
- V Almaty?
- Áno.
- Prečo ma to neprekvapuje?
Takáto konverzácia prebehla medzi Aminou a jej mamou predtým, ako sa zapojila do programu. Nadaná študentka viackrát zdôrazní dobrý vzťah so svojou mamou. „Moja mama schvaľuje všetko, čomu sa teraz venujem. Vo všetkom ma podporuje a ja som za to veľmi vďačná. Je to nezvyčajné dostávať toľko podpory – je nás doma päť, ja som najstaršia.“ Rovnakú náklonnosť cítiť z jej spomienok na rozlúčku s otcom pred odchodom na štúdiá. Jej otec je hrdý na svoju dcéru a jej vášeň pre vedu. „Moja dcéra sa toto všetko chce naučiť. Som rád a som vďačný organizátorom projektu, že vedú študentov a rozširujú im obzory,“ hovorí.
Nasledujúci deň sa Amina ako nováčik ocitla v spoločnosti viac než 150 dievčat z Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu. Všetky prišli do Almaty v čase jarného sviatku Nauryz, aby sa zúčastnili 10-dňového maratónu konštruovania, navrhovania, programovania a montáže vesmírnych lodí. Spolu s Aminou prišlo z Tarazu ďalších šestnásť dievčat. "Keď sme prvýkrát počuli o programe UniSat, pomysleli sme si, že je to niečo fascinujúce a zároveň nemožné. Až keď sme prišli sem a videli všetko na vlastné oči, uvedomili sme si, že to predsa len možné je," hovorí.
Od októbra 2021 je Amina zapojená do online vzdelávania v rámci otvorenej online vzdelávacej platformy Kazašskej národnej univerzity Al-Farabi. Priznáva, že teória nebola pre ňu jednoduchá, ale úsilie sa vyplatilo a jej záverečné výsledky testov boli dobré. Amina dostala príležitosť uplatniť teóriu v praxi.
"Keď študujete teóriu, pozeráte sa na všetky tie diagramy, zdá sa to byť veľmi zložité. Ale keď sme si to všetko prešli v praxi, ukázalo sa, že je to celkom jednoduché," zdôveruje sa so svojimi skúsenosťami Amina.
Inšpiroval ju najmä proces navrhovania plášťa nanosatelitu pomocou 3D modelovania. "Keď sme vymodelovali plášť, vytlačili model na 3D tlačiarni a videli sme, čo sme navrhli, boli sme hrdé na výsledok našej práce," usmieva sa Amina. Potom dievčatá pod dohľadom mentorov zostavili nanosatelity. Zavŕšením projektu bolo ich vypustenie do stratosféry. Amina bola nadšená. Ukazuje, ako sa jej triasli nohy a nemohla pokojne sedieť. Ľutuje len, že v taký dôležitý deň zaspala.
Všetka nervozita a napätie z dievčat opadli, keď 28. marca 2022 vyleteli do stratosféry tri nanosatelity. Bol to výsledok spoločného úsilia študentiek z troch stredoázijských krajín a ich mentorov. V priebehu niekoľkých dní sa z účastníčok projektu, ktoré sa predtým videli len online, stali priateľky. "Vymenili sme si telefónne čísla a spojili sme sa na sociálnych sieťach, aby sme mohli zostať v kontakte. Dúfam, že v budúcnosti, keď prídu do Tarazu, Almaty alebo Taldykorganu, sa s nimi stretnem a budeme spomínať na tieto chvíle," povedala Amina o svojich nových priateľkách z rôznych miest a krajín.
Amina je presvedčená, že tento program nebol len o montáži a vypúšťaní satelitov. Účasť na kurze pre ňu bola aj o výmene energie a názorov medzi dievčatami z rôznych kultúr. Amina navyše oceňuje podporu v rámci tímu. "Napríklad KiCad bol pre mňa trochu výzvou, ale dievčatá z Uzbekistanu mi ho vysvetlili. Potom som ho už mohla používať sama," spomína. O žiadnu tvrdú konkurenciu nešlo. "Síce medzi sebou súťažíme, ale čestne a tak, aby sme si neubližovali. Učíme sa a predvádzame, čo sme sa naučili," pokračuje Amina.
Amina dodáva, že školenia sa konali v rôznych formátoch: od jednoduchých prednášok až po majstrovské kurzy a minihry. Počas hier si dievčatá zdokonaľovali svoje schopnosti tímovej práce a vzájomného rešpektu. "Neľutujem, že som sem prišla. Niektoré dievčatá chcú pracovať v tejto oblasti, ale nevedia, kde začať. Myslím, že tento program je pre ne ideálny," hovorí Amina. A hoci nemá v úmysle zanechať štúdium práva, jej zámerom je rozvíjať vedu na univerzite, ktorú navštevuje.
"Máme v pláne otvoriť vlastné laboratórium s podobnou špecializáciou. Boli sme tu desať dní, celú teóriu sme si vyskúšali v praxi a teraz to všetko budeme učiť ďalších študentov. Nielen dievčatá, ale aj chlapcov," delí sa o svoje skúsenosti Amina a zároveň zdôrazňuje, že rodová nerovnosť je pozostatkom minulosti, a apelovala na ďalšiu generáciu dievčat, aby "boli aktívne a snívali".
Program UniSat je pre dievčatá obrovskou šancou splniť si svoje sny. Amina je presvedčená, že pri dostatočnej snahe je všetko možné - najmä s podporou rodičov, inšpiratívnych mentorov a chápavých učiteľov na univerzite.
Ďakujeme, že spolu s vami môže UNICEF meniť svet k lepšiemu.
