Libanon: Rok po...

Písmo: A- | A+

Neustále sa zvyšujúca chudoba okráda deti o detstvo a budúcnosť.

Mohammad Ali Abdallah s manželkou Fadiou a synom Hadim.
Mohammad Ali Abdallah s manželkou Fadiou a synom Hadim.  (zdroj: @ UNICEF Lebanon/Kassim Dabaji)

Fadia, libanonská matka dvoch detí, ktoré namiesto školy museli začať pracovať, rozpráva svoj príbeh o tom, ako sa ich život zmenil.

Pre Fadiu, libanonskú matku dvoch dospievajúcich chlapcov, život nikdy nebol ľahký. Dnes však hovorí, že „život nikdy nebol taký ťažký ako teraz.“ Rodina žije v malom trojizbovom dome na okraji banánovej plantáže v oblasti Ismaeie neďaleko juholibanonského mesta Tyre. Ruky jej manžela sú poznačené dlhoročnou ťažkou prácou v poľnohospodárstve. „Vždy poctivo pracoval“, hovorí s úsmevom Fadia, „ale teraz dokonca aj keď ťažko pracuje, peňazí nikdy nie je dosť.“ Koncom roka 2019 sa v Libanone začal nekontrolovaný pád do ekonomického chaosu. Libanonská libra má dnes o 90% nižšiu ako pred dvomi rokmi. Pre krajinu, ktorá je závislá na dovoze tovarov, táto skutočnosť znamenala devastačné následky pre milióny jej obyvateľov. „Počas predošlých desaťročí sa naše životy takmer nemenili,“ spomína si Fadia. „Nikdy sa mi však ani neprisnilo, že budeme žiť takýto život. Dokonca aj počas vojen a ozbrojených konfliktov, ktoré sme prestáli, sme boli vždy schopní zabezpečiť si potravu. Žiadne dieťa nikdy nemuselo odísť zo školy a ísť pracovať.

Teraz je však všetko inak. Jej synovia, 15-ročný Hadi a 17-ročný Abdullad museli opustiť školské lavice a začali pracovať, aby mohli podporovať svoju rodinu. Zložitá kríza v krajine priniesla dramatický pokles zárobkov otca rodiny a obrovský nárast cien základných tovarov.

„Pracujeme okolo päť hodín denne“, hovorí Hadi. Bratia teraz trávia svoje dni zbieraním pomarančov a iných citrusových plodov – práca považovaná za rizikovú pre deti, keďže obnáša nosenie ťažkých bremien, vystavenie chemikáliám a často aj drsné počasie. Deti by nemali pracovať v takýchto podmienkach.

Hadi (15) z domu cez telefón. Namiesto do školy musí teraz chodiť do práce.
Hadi (15) z domu cez telefón. Namiesto do školy musí teraz chodiť do práce. (zdroj: @ UNICEF Lebanon/Kassim Dabaji)

„Keď máme peniaze, kúpime si, čo potrebujeme. Keď nemáme, nejeme,“ sucho konštatuje Fadia. „Mojou najväčšou starosťou je teraz to, ako nasýtiť svoju rodinu. Nikdy predtým som v takejto situácii nebola.“ Až donedávna si susedia vzájomne pomáhali v časoch núdze. Tak to vždy v Ismaeie bývalo. Avšak v tejto navzájom úzko prepojenej komunite dnes každá rodina silno pociťuje dôsledky klesajúcich príjmov a zvyšujúcich sa cien.

51-ročná Huwayada má päť detí, štyri z nich mladšie ako 18 rokov. „Všetky pracujú na poliach,“ hovorí. „Je to sezónna práca a vlastník pozemov im za prácu platí veľmi nízku mzdu. Niekedy dostanú 1 dolár za celý deň (5 hodín) práce.“ Za peniaze, ktoré deti zarobia, ich matka nakupuje potraviny, platí nájomné a zaobstaráva ďalšie základné potreby. Huwayada má mnoho zdravotných problémov, vrátane cukrovky. „K liekom, ktoré by som mala užívať, sa už dnes nedostanem. Ich ceny sú teraz trojnásobné. Aj keby som na ne mala peniaze, v lekárňach nie sú dostupné.“

Dnes je chudoba vo zvyšujúcej sa miere hlavnou príčinou, prečo deti prestávajú chodiť do školy, nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti a sú vystavené násiliu, detskej práci a núteným manželstvám. Uzatvárajúci sa kruh chudoby v Libanone okráda deti o detstvo a budúcnosť a spôsobuje v ich životoch nenapraviteľné škody.

Na podporu rodín, ktoré upadli do chudoby UNICEF posilňuje svoje programy sociálnej ochrany vytvorením grantu pre 70 000 detí a spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou práce /ILO/ a národnými autoritami na posilnení národného systému sociálnej ochrany. S pomocou svojich partneerov Terre des Hommes Lausanne a PWHO UNICEF skúma jednotlivé prípady a poskytuje pre tieto deti psychosociálnu pomoc a učí postupy pozitívneho rodičovstva ich rodičov.

Pomáhame pred, počas aj po krízach. Vďaka vytrvalej pravidelnej podpore našich SVETOVÝCH RODIČOV môžeme pomáhať SPOLU.

Skryť Zatvoriť reklamu