Ak by sa to náhodou podarilo, zmerávateľ by mal dve možnosti: buď sa uspokojí zo svojou ľudskosťou a zverejní výsledky bádania alebo svoje zistenie nejakým spôsobom bude retušovať a ukáže na svojou nezmerateľnú ľudskosť. Týmto ešte nezavrhujem ani možnosť, že dotyčný celú svoju prácu zničí (asi najlepšie riešenie pre „NAŠU“ ľudskosť).
Ako sa vlastne dozvieme o skutočnej ľudskosti? Budeme sa zaoberať všeobecnou morálkou, etikou, či nebodaj osobnou zodpovednosťou k iným, činmi a či nečinmi? Kde sa dozvieme akými podstatnými vlastnosťami je táto schopnosť človečenstva charakterizovaná – no hádam nie terorizovaná! Ak by sme jej dali tieto kritériá, napríklad: pomoc nielen sebe, neochota k lenivosti, výhovorku hodiť za hlavu a dajme tomu aj dopísať tento blog – v podstate dokončiť si svoju prácu. Kam by sme došli?
Ku čomu vlastne prídeme charakterizovaním nejakých kvalít ľudskosti? Prídeme pravdepodobne k tomu „čo nám hryzie pätu“, presnejšie to čo si ceníme na sebe a v druhom to tiež niekedy (ne)akceptujeme ako pozitívum.
Aj pre mňa ako bádateľa je ťažké konkrétne povedať čo vlastne tá ľudskosť je. Vychádzam iba z poznania vzťahov ja – zvyšok sveta. Tu poznávam kladní i záporné prívlastky človečenstva. No nie vždy viem rozpoznať tú „ľudskú“ stránku človeka. Ak neviem čo je to tá ľudskosť, môžem sa chovať ľudsky? Môžem o nej poučovať iných?
Viete radšej čo, nemudrujme a dajme seba na piedestál, ako Rimania svojich bohov a budeme mať s tím pokoj! Budeme ľudský až hrôza, a ako povedal Thomas Hobbes homo homini lupus (človek človeku vlkom). Bodka
