Monika prišla domov v sprievode kamaráta Iva a hneď vo dverách na mňa spustila:
„ Mami, ja dnes vyčistím Mucovi klietku sama, aj povysávam, a umyjem riad a čo ti treba ešte pomôcť?"
„ Fíha, čo sa deje?" nerozumela som jej náhlej iniciatíve, pretože moja dcéra má radšej plné bruško ako poriadok okolo seba.
„ Teta, pani učiteľka nám dala na začiatku adventu ,úlohu, že máme robiť dobré skutky, no a Monika na to zabudla a zajtra to máme v škole prezentovať...." vysvetľoval Ivo.
„ Ja som jej poradil, aby si niečo vymyslela..." tak dobrácky na mňa žmurkol...
„ Ivo, Ivo, však to by sa vôbec nerátalo....." tvárila som sa prísne.
„ A ty si aj čosi dobré urobil, alebo sa tiež chystáš vymyslieť si nejaké záslužné skutky?"
Ivo si pri odkladaní vetrovky na vešiak trochu odkašľal a tak dôležito na mňa pozrel.
„ Ja som pomohol tete susede odniesť plnú tašku na tretie poschodie...a to zajtra aj poviem..."
Už už som ho chcela pochváliť, keď tak detsky úprimne dokončil.
„ ale to, že som sa jej predvčerom vycikal do kvetináča na chodbe, to radšej zamlčím...."
Obidve sme sa s dcérou rozosmiali a uznali, že po tomto Ivovom zaklincovaní sa už o hlbšom zmysle adventu nedalo diskutovať.
