Za ten rok a pol, čo ho doma máme, sme už s ním zažili rôzne príhody.
Tú poslednú môžem jednoducho nazvať: ako sa Muco a Mišo skamarátili.
Mišo je strapaté a divoké morča, vydáva smiešne piskľavé zvuky a kamaráti sa so všetkými tvormi, čo sa okolo neho mihnú.
Dokáže ho pritiahnuť rovnako človek, dážďovka, pes, či zaujať steblo trávy.
Ako náhle však zbadal nášho Muca, zostal očarený a všetko ostatné pre neho prestalo existovať.
Netuším, čo sa preháňalo hlavou pankáčskeho morčaťa, keď zostal fascinovane hľadieť na veľkú približujúcu sa ušatú potvoru s ružovým obojkom a roľničkou. Môžem si len domýšľať, prečo sa jeho telo zelektrizovalo a poslušne ho nasledovalo.Po niekoľkých skokoch - hopoch, zistil Muco, že mu je čosi v pätách. Obzrel sa, zadupal zadnými nohami, aby odohnal votrelca.
No šikovný „zaľúbený" Mišo ho obehol a pozeral sa mu priamo do očí. Muco zaškrabal prednými labkami, Mišo sa k nemu zboka pritúlil.Muco vyskočil a dal sa do behu. Mišo s tými krátkymi nožičkami za ním.V ten večer si Muco nesplnil ani svoje vylučovacie potreby, len panicky utekal pred morčaťom. Samozrejme svojim správaním pritiahol pozornosť detí. Bol to pohľad.... Vpredu zajac panicky skáčuci, za ním roztopašné morča, a húf smejúcich sa detí.
Mišo sa pokúšal skamarátiť s Mucom skoro 2 týždne. Za to obdobie náš lenivý zajac schudol cca 0,5 kg a úplne ho prestalo baviť maznanie s nami doma. V jeden večer si po takom besnom behu, ľahol na chodník a sťažka dýchal. Obávali sme sa, aby nedostal infarkt a chceli ho zobrať domov, keď pribehol k nemu Mišo. Čakali sme, čo urobí.
Mišo mu najprv podišiel k ňufáku, ovoňal ho a oddane si ľahol vedľa neho.Ležal pri ňom bez pohnutia asi 20 minút, kým sme vyčerpaného zajaca, nezobrali domov,Ďalší deň sa všetko zopakovalo, Muco si ľahol, Mišo vedľa neho. No dovolil si, pritlačiť sa k nemu úplne tesno až k ovisnutému uchu. Chvíľu len tak nečinne ležali, keď to Mišo nevydržal a začal mu ucho žužlať v ústach.Čakali sme, ako sa Muco rozčertí. Ten však statočne držal Mišove „maznanie".
Dnes môže Mišo vyskočiť na zajacov chrbát, môže žrať z jeho misky v klietke a Muco mu neurobí absolútne nič. Len sa na neho zvysoka pozrie a tak pre seba si povzdychne: „No, čo mám s ním robiť, puberťákom jedným..."
A poučenie?Obdivujem Miša, jeho vytrvalosť s akou si išiel za svojím cieľom. Kiežby sme aj my ľudia verili, že tú našu lásku si raz tiež ubeháme...A podobne ako Mišo, prajem všetkým, aby neprestávali dúfať, že sa raz stav slobodný - osamelý, zmení na ľúbiaci - milovaný.
