Obe patria k plemenu anglický bulteriér.
Luca je biela, štíhla, Buľa čierna a ako by som to jemne povedala,
aby sa neurazila a zajtra ma neuhryzla do päty...
Nuž, Buľa je trak trochu objemnejšia...
Ich výbehy sú oddelené plotom a tiež panelom, aby na seba nevideli,
no keďže ich klabonos je veľmi citlivý, tak sa síce nevidia ale dobre cítia.
A že si teda absolútne „nevoňajú", je viac než isté.
Dokážu hodiny stáť pri plote a brechať do seba.
Stíchnu, len keď uvidia v mojich rukách metlu. Tušia totiž, že sa na ich zadky nesie pohroma.
Donedávna to ešte boli slušné obyvateľky chovnej stanice,
pretože v hierarchii nad nimi kraľovala Filuška a sem-tam im výchovne zahryzla do krku.
Lenže Filuška je pár mesiacov po smrti a ony dve sa odrazu nevedia vpratať do kože.
Každá by chcela zastúpiť jej miesto.
Fučia, ceria na seba zuby, skáču do seba, brešú a idú sa zdivieť ak misku so žrádlom nevložím do búd obidvom naraz, ale niektorej prvej.
Kvôli ich vlastnej bezpečnosti ich nepúšťam naraz.
Tiež nehladkám a nečešem jednu, keď to tá druhá vidí, pretože ten, kto vymyslel frázu:
„Žiarli ako pes," vedel o čom hovorí...
Pri čistení ich búd pustím von najprv Lucu.
Okamžite pribehne k bráničke a zamrežovanej Buli sa začne posmievať.
Mení hlasitosť a intenzitu brechania a Buľa vo vnútri zúri, behá z jednej strany na druhú a skáče na dvierka...
Keď zavriem Lucu, Buľa v sekunde pribehne k jej bráničke
a na oplátku sa jej vymočí do výbehu...
No radosť ich pozorovať.
Nedajú sa skrotiť, môžete im dohovárať, prosiť, zbiť ich...
chvíľu je ticho a potom začnú znovu.
Tak sme dostali nápad: "Kúpime psa."
Jack okamžite zaujal pozornosť rozvadených susediek.
Akoby aj nie, nádherne stavaný pes, lesklá čierna srsť, živé oči...
a ďalší dôvod na bitku pre tie dve...
V ich očiach som okamžite zazrela: "Ten bude môj!"
Lenže Jack vôbec nie je monogamný typ... Dvorí raz jednej, raz druhej.
A tie dve vyvádzajú ešte viac...
No dnes si Jack chcel pospať. Vonku konečne zasvietilo slniečko a on sa vyvalil vo výbehu a veselo si pochrapkával...
Až dovtedy, kým tie dve nezačali zase scénu: „ja som lepšia ako ty!"
Ich ubrechané hlasy bolo počuť doďaleka.
Nahnevaný Jack okamžite vyletel na všetky štyri a „oslovil" ich takým hromovým hlasom,
že obe prekvapene stíchli a potom si veru svorne od strachu aj cvrkli.
Usmiala som sa a vadibaby pobavene oslovila:
„Nuž, baby, teraz už viete, kto stojí na vrchole svorky?"
A Jacka som pochvalne pohladila po hlave :
„ Ty si skutočne šikovný chlap. Ty si vieš urobiť poriadok v rodine."
A on mi za to oblizol ruku, lebo ako každý správny chlap, má pochvaly rád. :-)
