Nie, nejdem písať o tom, že na rieke Slatinka sa už desaťročia plánuje výstavba vodného diela. Ani nejdem polemizovať, či je toto dielo skutočne potrebné pre zlepšenie prietoku Hrona najmä v súvislosti s odberom chladiacej vody pre tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce.
Dokonca nechcem uvažovať, odkiaľ by sa nabralo 90 mil. € na výstavbu akumulačnej nádrže a či by bola tá zákazka šitá na Širokého a Váhostav...
Nie, ja do tohto nevidím.....ja som videla niečo iné....v obci bez školy, obchodu, pošty, lekára, dopravného spojenia, krčmy.....v obci bez života...
A napriek tomu som TU, okrem nedotknutého údolia s hodnotou prírodnej rezervácie našla ľudí, ktorí sa hoci 50-ročnej stavebnej uzávere museli vysťahovať....no, predsa TU zostali ...dušou...srdcom...myšlienkami....spomienkami...
Nabrala som do seba kúsok čerstvého vzduchu (len pár kilometrov od hlavnej cesty medzi Zvolenom a Lučencom) a vnímala slobodu, čo sa na mňa valila z okolitých kopcov.
Zvuk tečúcej vody udierajúcej do kameňov a na brehy a krákanie havranov ma preniesli do minulosti.
Zo zvonice bez zvona so zhrdzaveným plotom sa ozvalo obedňajšie Anjel Pána.
Z blízkej školy sa s krikom na všetky smery dediny rozutekali školáci a vysoká štíhla učiteľka ich s úsmevom vyprevádzala.
Niekoľko starších žien v širokých sukniach a zásterách vyšlo z ošipárni a prekáralo sa s fúzatým dedkom na vrátnici.
Dvaja štamgasti sedeli na verande krčmy s fľašami piva pred sebou vášnivo diskutovali o politike.
Mladá žena s košíkom v ruke prebehla za svojím mužom do poľa, ktorý sediaci pri pluhu čakal na obed.
Starší manželia hrabali v záhrade lístie...ich suseda nespokojne vyzerala spoza plota poštárku.... Dievčatko so zapáleným hrdlom za oknom domu smutne pozorovalo svojho brata na bicykli.
Pekný štyridsiatnik v uniforme požiarnika prechádzal po moste k požiarnej zbrojnici a jeho žena natriasala periny v okne....
A.....
„ katoška, preber sa...." rozmazal moje predstavy Jánov hlas...
V tom okamžiku všetko umrelo....a zostali len rozpadnuté domy bez záclon....burinou zarastené záhrady, spráchnivené drevené ploty....a ticho....
„ škoda, luterán, škoda...." vyslovila som....
„ čoho je škoda, katoška...."
„ tých stratených snov....a tohto cintorína bez mŕtvych..."
„ ale ešte stále sem môžu predsa prísť..."
„ áno, ešte sa môžu pozerať ako čas ničí ich domovy a berie nádej, že sa sem vrátia so všetkým s čím odišli....-
Neviem, či z tohto miesta raz bude vodná nádrž.....ale určite viem, že je to nádherné miesto...a bude mi chýbať...a to som tu strávila len niekoľko hodín.
