10-hodinová improvizácia

Najprv bola pozvánka do Kremnických hôr od žilinských turistov, ktorá však padla a boli z toho potulky len tak narýchlo.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (8)

Dostal som pozvánku od žilinských turistov na túru z Banskej Bystrice po Kremnických horách bez bližšieho určenia. Odchod vlakom zo Žiliny cez Vrútky do Bystrice určený, tak reku s vnučkou to s nimi absolvujeme, v Martine sa k nim pridáme. Kremnické hory mám sice pochodené krížom-krážom od Bystrice po Kremnicu, ale dobre padne opäť sa stretnúť s kamarátmi, navyše pre vnučku to budú nové trasy.

V Martine nastúpime do vlaku, prejdem sa vlakom pohľadať Žilinčanov, ale nemôžem nájsť nikoho známeho. Ani v Bystrici nevyšiel z vlaku nik taký, ani žiadna väčšia skupina turistov. Podobne som so Žilinčanmi prednedávnom dopadol v Ružomberku, keď sa vybrali do Veľkej Fatry. Aj vtedy som narýchlo riešil náhradný program. Nuž tak čo, vrátiť sa späť? Nie, niečo zaimprovizujeme a niečo podnikneme. Na stanici je pristavený vlak do Brezna, tak kúpime naň lístky a vo vlaku sa dohodneme, ako a kam ďalej. Vo vlaku poštudujeme cestovné poriadky vlakov i autobusov z Brezna, možnosť ďalej vlakom smerom na Tisovec alebo autobusom do Čierneho Balogu. Rozhodnutie padlo na Balog, teda ďalej autobusom z Brezna do Čierneho Balogu. Prídeme do Balogu, pozrieme stred dediny. Na stanici Čiernobalockej železnice je pristavený vláčik do lesníckeho skanzenu Vydrovo, tak niet nad čím ďalej rozmýšľať. Po prehliadke skanzenu naspäť do Balogu peši náučným chodníkom, autobusom späť do Brezna, ďalej hneď autobusom do Bystrice. Najradšej by sme ďalej Korytnicu, ale tam vo voľných dňoch autobus nechodí, stojí len na odbočke, ďaleko od Korytnice. Korytnica nie je už tá, čo bývala kedysi. Donovaly, posledná dedina okresu Bystrica, tiež len veľmi riedka doprava, takže autobus cez Donovaly do Liptovskej Osady, tam tá doprava je predsa len hustejšia - z Donovál, z Revúc, z Lúžnej, obzrieť si zaujímavý kostol Cirkvi č.-s. husitskej, jediný na Slovensku a mrknúť sa na kamarátovu drevenicu, na ktorej som sa toho kedysi hodne nabrigádničil. Kamarát, vdovec, má už svoje roky, je o niečo starší ako ja, na chalupu už nechodí, je v striedavej opatere dvoch dcér. Ani v Martine už nebýva. V Osade krátka prechádzka s prehliadkou dediny, posedením pri čapovaných kole a pive pri čakaní na autobus, autobusom do Ružomberka, opäť posedenie pri bufete pri kole a pive, tentoraz len fľaškových a odchod vlakom do Vrútok.

Toto všetko verejnou hromadnou dopravou za necelých 10 hodín - odchod z Martina 7:20, príchod do Vrútok 18:52. Celou cestou všetky spoje akoby zázrakom načas podľa cestovného poriadku.

Cestou okolo Brezna som si nad mestom všimol nedávno otvorenú rozhľadňu, takže niektorá ďalšia akcia bude dve rozhľadne na Horehroní: Brezno a Čierny Balog, prípadne i tretia v Polomke.

.