Ján Urda
Desať rokov na blogu
V týchto dňoch sa naplnilo desať rokov môjho pôsobenia ako blogera. Predtým som pár mesiacov diskutoval, až to viedlo k založeniu si vlastného blogu. Je teda čas obzrieť sa trocha dozadu.
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
V týchto dňoch sa naplnilo desať rokov môjho pôsobenia ako blogera. Predtým som pár mesiacov diskutoval, až to viedlo k založeniu si vlastného blogu. Je teda čas obzrieť sa trocha dozadu.
Veril by niekto, že výtvory našej zimy dokážu prekvapiť a očariť aj chladných Sibírčanov? Niečo, čo je u nás v zime dosť bežné, nevidia tak ľahko ani na takej Sibíri. Nie na našej vysokotatranskej Sibíri, tam sú zvyknutí na všeličo, ale v pravej ruskej Sibíri v strednej Ázii, kde tie mrazy a vôbec zima bývajú predsa len trošku iné než na aké sme zvyknutí my tu na Slovensku.V diskusii k mojej bežnej zimnej fotografii možno čítať aj takýto komentár: " " - "Unikátne a neobyčajné pre Sibírčanov".
Ruské piesne. Frontové, partizánske, populárne, ľudové, romance... Priznám sa, moje obľúbené. Po slovenských ľudových a cigánskych moje najobľúbenejšie. Svoj vzťah k nim som si vytvoril najmä cez učiteľa ruštiny na priemyslovke. Učiteľ, ktorý počas 2. svetovej vojny pôsobil v bieloruských lesoch ako partizán. Na priemyslovke sme mali dva okruhy ruštiny: základnú ruštinu a strojársku nadstavbu. Na základnej sme preberali gramatiku, literatúru... a učili sme sa sovietske a ruské piesne. No a takouto formou som si vytvoril vzťah k ruštine a ruským piesňam. Neviem, aké vtedy platili osnovy ruštiny, ale on sa od nich asi dosť odkláňal. Keď som kedysi chodil autom dovolenkovať do tých končín, vždy som sa vracal domov s niekoľkými novými LP-platňami.Záujemcovia o skladby Vladimíra Vysockého si môžu stiahnuť hádam celý jeho repertoát tu:http://musicmp3.spb.ru/artist/vladimir_vysotckii.html Tu uvádzam niektoré z mojich obľúbených, možno niekoho potešia.
Ruské piesne. Frontové, partizánske, populárne, ľudové, romance... Priznám sa, moje obľúbené. Po slovenských ľudových a cigánskych moje najobľúbenejšie. Svoj vzťah k nim som si vytvoril najmä cez učiteľa ruštiny na priemyslovke. Učiteľ, ktorý počas 2. svetovej vojny pôsobil v bieloruských lesoch ako partizán. Na priemyslovke sme mali dva okruhy ruštiny: základnú ruštinu a strojársku nadstavbu. Na základnej sme preberali gramatiku, literatúru... a učili sme sa sovietske a ruské piesne. No a takouto formou som si vytvoril vzťah k ruštine a ruským piesňam. Neviem, aké vtedy platili osnovy ruštiny, ale on sa od nich asi dosť odkláňal. Keď som kedysi chodil autom dovolenkovať do tých končín, vždy som sa vracal domov s niekoľkými novými LP-platňami.Záujemcovia o skladby Vladimíra Vysockého si môžu stiahnuť hádam celý jeho repertoát tu:http://musicmp3.spb.ru/artist/vladimir_vysotckii.html Tu uvádzam niektoré z mojich obľúbených, možno niekoho potešia.
Ruské piesne. Frontové, partizánske, populárne, ľudové, romance... Priznám sa, moje obľúbené. Po slovenských ľudových a cigánskych moje najobľúbenejšie. Svoj vzťah k nim som si vytvoril najmä cez učiteľa ruštiny na priemyslovke. Učiteľ, ktorý počas 2. svetovej vojny pôsobil v bieloruských lesoch ako partizán.Na priemyslovke sme mali dva okruhy ruštiny: základnú ruštinu a strojársku nadstavbu. Na základnej sme preberali gramatiku, literatúru... a učili sme sa sovietske a ruské piesne. No a takouto formou som si vytvoril vzťah k ruštine a ruským piesňam. Neviem, aké vtedy platili osnovy ruštiny, ale on sa od nich asi dosť odkláňal. Keď som kedysi chodil autom dovolenkovať do tých končín, vždy som sa vracal domov s niekoľkými novými LP-platňami.Záujemcovia o skladby Vladimíra Vysockého si môžu stiahnuť hádam celý jeho repertoát tu:http://musicmp3.spb.ru/artist/vladimir_vysotckii.html Tu uvádzam niektoré z mojich obľúbených, možno niekoho potešia.
...v každom veku, medzi mladými i medzi starými. Veru, aj ja som sa o tom presvedčil, hoci do siedmeho krížika mi chýbajú iba necelé dve takéto veľké íčka: I I. Druhá vec: človek by nikdy nemal hovoriť: Nikdy, Mne sa to predsa nemôže stať a pod. a sem-tam by mal vedieť aj zmeniť svoj tvrdý názor a priznať si svoj omyl. Zamilovať sa na staré kolená a ešte sa k tomu aj vyznať...
Tentoraz pod krásnym Chočom, v Lúčkach. Priznám sa, v Lúčkach som prvý raz. Vedel som o nich, že sú tam kúpele na ženské choroby a krásny vodopád naprostred dediny. Na tento rok som si na jar naplánoval, že sa sem v lete vyberiem na bicykli pozrieť ten vodopád. Veď čože je to za pekného dlhého letného dňa pre ani nie sedemdesiatnika? Len pár kilometrov od Martina je Ružomberok a odtiaľ je to už na dohodenie kameňom. Necelých 60 km ta a toľko naspäť. A tu prišla šťastná náhoda, po ktorej som ani nemusel použiť bicykel a som tu: dodrúzganá noha. No a keď sa človek dostane lekárom do rany, tak mu zistia všakovaké neduhy, ktoré si sám ani neuvedomuje. Mne zistili, že nemôžem otehotnieť, tak ma aj s takou nohou poslali do kúpeľov Lúčky:-)
Dva roky medzi blogermi. Veľa? Málo? Čítal som kedysi, že priemerná životnosť blogera je 1,5 roka, takže už nadsluhujem. Pravda, záleží to od mnohých faktorov: splnenia/nesplnenia očakávaní blogera od blogovania, od tematiky, od frekvencie uverejňovania príspevkov, odozvy čitateľov... Podeliť sa s čitateľmi so svojimi pocitmi, názormi, skúsenosťami, postrehmi...
Máme dve vnučky, obe prváčky a obe Niky. Staršia Veronika prváčka na gymnáziu (išla z piatej ľudovej), mladšia Monika prváčka v ľudovej. Obe v predškolskom veku chodili so mnou do knižnice: spočiatku si tam len pozerali detské časopisy, potom si požičiavali aj knihy domov. Ešte nechodili do školy, ale čítať už vedeli. Pomaly si slabikovali slovo za slovom, vetu za vetou. V knižnici nielen požičiavajú, ale aj predávajú knihy. Majú tam zavedený zaujímavý systém: ľudia tam dávajú knihy, ktoré by inak skončili v zbere, a knižnica ich predáva za jednotnú cenu 10,- Sk, ktoré potom idú na doplnenie knižničného fondu. Tak si aj ja dopĺňam lacno moju knižnicu. Aj vnučky majú niekoľko aj takto kúpených kníh.
Po nočnom daždi je povetrie ako znovuzrodené. Preto rozmýšľam, kam sa vybrať. Jednoznačne do hory: tam ten vzuch je naozaj vynikajúci. Slovo dalo slovo, pravá ruka si ťapla s ľavou, oznámili to centru, centrum poslalo hlášku nohám a nohy sa teda vybrali do hory. Ale nielen tak do hája na rovine, ale cez horu na kopec s výškovým rozdielom 1000 m. Hore po modrej, potom po hrebeni po transeurópskej červenej, a dole po zelenej. A človek sa po návrate cíti ako znovuzrodený. Aj vysoký tlak ustúpi na prijateľných 135/90.
Rozžehnejmež se s tím tělem, pochowejme ho s pokojem, w naději toho wzkříssení, na Sionu přebýwání... Tak, odišiel mi priateľ. Verný priateľ. V poslednej dobe som bol naučený neurobiť krok bez neho. Na chalupu, na hríby, na hory, aj do mesta. Ani na dvor s vnučkami som bez neho už nešiel. A nečakane odišiel. Ťažko sa človek lúči s kamarátom, s ktorým si tak dobre rozumel. A koľko sme toho ešte chceli spolu vykonať! Odišiel mlčky, bez slovka rozlúčenia. Ostali mi po ňom len fotografie, uložené v počítači.
Najkrajší dar, aký som dostal k svojej šesťdesiatke, bol trochu nezvyklý. Živý, ale o to krajší. Deň pred šesťdesiatkou prišla na svet vreštiaca Monika. Vtedy ešte síce nebola Monikou, stala sa ňou až neskoršie, meno však na ňu čakalo, aby sa ponášalo na meno jej sesternice. A obe sa skrátene volajú Nika.
Zima sa ťa opýta, čo si robil v lete - takto dáko to hovorievala stará mama. No a keď sa človek nad tým zamyslí, tak v tom cíti tú starú múdrosť. A ešte jedno hovorievala stará mama: Nie jeden raz hojne, druhý raz po h... Pamätaj preto aj na zajtra. Tak sme teda v lete mysleli aj na zimu. Veď posúďte sami.
Tak sme ho volali, lebo sme mali na tom istom pracovisku aj druhého Pištu. To bol Malý Pišta. Obaja technici so stredoškolským vzdelaním, obaja pracanti na pohľadanie, a nielen tak hŕ do roboty, ale aj a hlavne s otvorenými hlavami.
V doterajšom živote som toho už prešiel a skúsil dosť. Mohol by som už len zboku pozerať na svet okolo mňa a užívať si jeseň života. * * * Celý život som však bol taký neposed, vždy som sa snažil poznávať niečo nové, vniknúť do toho, čo ešte nepoznám a čo stojí za to poznať. Cez knihy som poznával nové a nové.
Internet mám od Vianoc 2005, teda tretinu roka. Hneď, ako som sa ako-tak zorientoval, začal som sa zapájať do debát k článkom v médiách. Potom som objavil blogy. Najprv som ich len čítal, potom som sa začal zapájať aj do debát, nakoniec ma to chytilo aj aktívne vyskúšať si sily. A teraz by som chcel uverejniť pár svojich postrehov z blogovania ako aktívneho blogéra i čitateľa blogov iných autorov:
Každý sme nejaký. Ja som nedoslýchavý. Praktická hluchota 97%. Kto má v rodine alebo v susedstve podobný prípad, vie, čo je to. Nie som ani celkom hluchý, ani poriadne nepočujem, taký ani ryba, ani rak, ale prakticky nepočujem.
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Odmena pre najlepšieho včelára v Československu, ktorý vypestoval včeliu matku – “Hontianku“.
Buran končí aj ako kurátor v SNG.
Pre pár eur nevymýšľajte krkolomné schémy.
Hovoril o ňom už minulý rok.
Platí aj za manželov kravín.