Odchod z domu: 7:45, odchod autobusu: 7:55 - príchod autobusu:14:55, príchod domov: 15:00. Starému človeku, kým ešte ako-tak vládze, je hriechom furt sedieť doma na zadku. Hemoroidy alebo zlatá žila od neustáleho sedenia je nepríjemná vec, treba sa jej aktívne vyhýbať. A život si treba spestrovať aj nejakými netradičnými vložkami, nežiť len tak jednotvárne zo dňa na deň. Jeden deň ako druhý, to je najlepší spôsob rýchleho stárnutia. A najlepšie je ani si neuvedomovať svoj vek. Ale zas, keď sa človek o sebe dočíta na Facebooku, tak ako som sa dočítal aj ja minulý týždeň, že vraj "deduško Večerníček", tak trochu to v ňom aj hrkne:-)
*
Takto vysoko bolo slnko, keď som odchádzal z domu
.
.
Pohľad na Krivánsku Malú Fatru cez trošku zašpinené okno autobusu
.
Gazdovstvo, hospodárstvo, alebo hoci aj farma kúsok
pod sedlom Príslop za Oravským Podzámkom.
Kŕmi sa tam zopár koníkov
.
A tu je zastávka Príslop, na ktorej síce tento spoj podľa cestovného poriadku
nemá stáť, ale ochotný mladý vodič mi zastal, veď tu vystupujem často.
Tam na okraji je lyžiarsky vlek, v delací deň dopoludnia však nie je v prevádzke
.
Vzorne pred niekoľkými dňami preoraná lesná cesta smerom hore na Kubínsku hoľu
.
.
Jediné stopy na ceste smerom hore na Kubínsku hoľu odvtedy, ako cestu preorali.
Ľudské nikde, hoci počasie priam láka vybrať sa ta hore
.
.
.
.
.
Pohľad na Hruštín - na tejto strane Príslopu toho teda veľa nevidieť.
Očakával som, že za krásneho studeného slnečného dňa budú pekné výhľady doďaleka,
ale nebolo z toho nič, žiadne vzdialené kopce nebolo vidieť,
všetko skryté alebo len tak, ukázali sa ich siluety, ako keď v televízii ukazujú
sprchujúcu sa ženu za sklom: aj vidno, že sa tam čosi pohybuje,
ale aj tak nevidno nič, čo by človek rád videl lepšie.
Ale zas človek môže popustiť uzdu predstavivosti
.
Ešte stále v sedle, ale pohľad na druhú stranu
.
A jediný záber z Námestova (katolícky kostol so sochou Jána Vojtaššáka,
rodáka zo Zákamenného). Ponáhľal som sa popri priehrade do Slanickej Osady
.
.
To sú pohľady z mosta ponad priehradu,
na druhom zábere vpravo hore ten dhý tmavší fľak, to by mal byť Slanický ostrov.
Napriek krásnemu počasiu výhľad do diaľky žiaden
.
.
To je pohľad na Slanický ostrov z prístaviska.
Na zamrznutej priehrade celá spleť lyžiarskych stôp
.
.
.
Zábery z autobusu medzi Slanickou Osadou a Tvrdošínom.
Práve tam prebiehalo cvičenie súčinnosti hasičov, záchranárov a policajtov
.
To je už krásne renovovaný mestský dom v Tvrdošíne
.
.
.
Starý tvrdošínsky drevený kostolík, zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
.
Keď som čakal na autobus do Podbiela, všimol som si túto tabuľu:
dve rôzne inormačné centrá mladých v tej istej budove,
na tom istom 1. poschodí. Takýmto sa nedokážu pochváliť ani väčšie mestá
.
.
A to sú už zábery Bobrovej rale v Podbieli,
vyhlásenej v r. 1977 za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry
(Podbiel si zaslúži samostatnú kapitolu, toľko krásy pokope,
to hocikde nevidno, preto mu niekedy venujem samostatný článok)
.
Múzeum, o ktoré sa najväčšou mierou zaslúžil veľmi aktívny
miestny katolícky farár Donát Čarnogurský
.
.
.
No a z Podbiela cesta viedla ďalej, najbližším autobusom do Oravského Podzámku
.
To som už v Oravskom Podzámku niekoľko málo minút čakal na autobus domov.
Zimný pohľad, keď je opadané lístie stromov, ukazuje toho omnoho viac,
ako pohľad letný
.
.
V Turci takéto krásne mrazivé počasie s ďalekým výhľadom na národný park Malá Fatra.
V strede tam vidno odtrhnuté lavíny - fotky z autobusu niekde od odbočky do Krpelian
.
Takto som za chvíľu pochodil a poobzeral hodný kus Slovenska a
pokochal sa zas jeho krásou
*
No a dnes si s kamarátmi pospevujeme:
Na vrchu Inovci rúbajú mládenci,
frkajú ívere milej podo dvere...
*
(Absolvujeme s kamarátmi z dolniak výstup v Považskom Inovci)
.
