Barborská cesta-04 - Strieborné mesto B? - Ján Urda

Písmo: A^- | A⁺

Prechádzka po slávnom meste, zapísanom v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO a po jeho okolí. Pridal som sa ku Klubu železničných cestovateľov zo Zvolena a poprechádzal som sa týmito priestormi s nimi

Banská Štiavnica, to nie je len samotné mesto, krásne a slávne mesto. To je aj jeho okolie, príroda, pamiatky, archeologické pamiatky. Náučný chodník Glanzemberg zavedie návštevníka k ruinám hradu a osady Brana, k miestam najstaršej povrchovej známej ťažby v Štiavnických vrchoch. Po prvej časti trasy, náučným chodníkom Glanzenberg, nás sprevádzal s odborným výkladom človek najpovolanejší, PhDr. Jozef Labuda, CSc., riaditeľ Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Na ďalšej časti chodníkom Milana Kapustu a chodníkom Andreja Kmeťa sprievodné slovo patrilo členovi KŽC vo Zvolene, Marianovi Kološtovi.

Krásna túra, pri ktorej si každý mohol prísť na svoje: nádherné počasie, krásne mesto, veľa poznatkov z dejín i pekné výhľady na okolitú prírodu. A to všetko doplnené odborným výkladom. Náučný chodník, plný náučných tabúľ, má tieto náučné tabule: osídlenie a hrad na Glanszenbergu, osadaa Bana a hrad, príroda a človek, archeologické nálezy a zvyšky stavieb, hrad na Glanzenbergu, nálezy z hradu, najkrajší výhľad, hradná kaplnka, dom skúšača rúd, žila Bieber, opevnené a obytné objekty, sklad rudy, opevnená a zaniknutá stavba, hradbová veža, plošina nad dobývkami, objekty na plošine, výhľad na krajinu, opevnenie, mesto Banská Štiavnica, povrchové dobývky na žile Špitáler, baníctvo na Glanzenbergu.

Archeologická lokalita na vrchu Glanzenberg je národnou kultúrnou pamiatkou.Systematický archeologický výskum sa tu koná od 80. rokov 20. stor. Podobne, ako napr. na Pustom hrade nad Zvolenom, i priestory vrchu Glenzenberg sú na ploche ohraničenej obranným valom odlesnené a zbavené i náletových drevín. Na jeho vrchole s ruinami hradu je krásny kruhový výhľad 360°. Výškové prevýšenie je malé, čím je pomerne krátka prechádzka vhodná i pre rodinné výlety s deťmi.

Štiavnické vrchy medzi Hronskou Dúbravou a Banskou Štiavnicou

Stanica v Štiavnici bola v sobotu a nedeľu zatvorená

Nástenný obraz Rezidencia maliarky Eriky Miklošovej (rozmer 6x9 m)

Galéria na železničnej stanici

Pôvodne morový stĺp na Námestí sv. Trojice z r.. 1710-11. Od svojho osadenia sa posunul o úctyhodných 4,5 m. Od r. 1974, kedy prebehla jeho rekonštrukcia a spevnenie podkladu, sa posúva už len o 1 mm ročne, teda 1 cm za 100 rokov (jedno z tých dvoch čísiel je nesprávne)

Tabuľka pri morovom stĺpe s chybnými údajmi: posun o 0,01 mm ročne by znamenal za 100 rokov posun o 1 mm, nie o 1 cm - doplnené dodatočne podľa diskusie.

Úvodné slovo M. Kološtu

Začiatok výkladu Jozefa Labudu

Objekty na Nám. sv. Trojice

Naľavo ošarpaná, práve rekonštruovaná budova, v ktorej od r. 1832 do r. 1840 študoval Andrej Sládkovič, autor Maríny

Starý zámok

Vľavo na Frauenbergskom kopci Nový zámok, dnes sídlo Slovenského banského múzea

Štiavnické vrchy v opare

Nový (Panenský, Dievčenský) hrad

J. Labuda pri paneli Gäpel

Mreža do štôlne vylomená, na začiatku chodby paplón, pravdepodobne ubytovňa bezdomovca

Štôlňa

Na paneli pohľad na mesto a jeho dominanty: Starý zámok, evanjelický kostol, Nový zámok, klopačka a katolícky kostol

Stúpanie na Glanzenberg

Hranica zemného valu na vrchu Glanzenberg

Na Glanzenbergu

Pohľad na Sitno

Hradbová veža

Štiavnické vrchy

V pozadí zasnežené končiare Tatier

Tam na kopci je Glazenberg

Stavby na Glazenbergu

Glazenberg

Najkrajší výhľad - krásne výhľady na všetky strany

Glazenberg

Vrtná súprava v doline

Spoločne na Glanzenbergu

Veľká vodárenská nádrž

Bystrý potôčik

Tajch (jazero) Červená studňa je kvôli rekonštrukcii vypustené

Barborská cesta

Sedlo Červená studňa leží na rozvodí riek Hron a Ipeľ

Glanzenberg na náprotivnom kopci

Pekný výhľad na mesto

Samota medzi horami

Ladné krivky

Pohľad na kalváriu, keď som tam bol ostatný raz pred pár rokmi, bola práve v rekonštrukcii

Zastávka na oddych pri pri njvyššie položenom tajcchu v Štivnických vrchoch - tajchu Ottergrund, ktorý kedysi slúžil na pohon čerpaieho stroja i ako rezervoár pitnej vody pre mesto