*
Tak som takto stúpal pomaly hore, pot sa zo mňa lial, kvapka za kvapkou mi padali z nosa a brady. Každú chvíľu zastanem, opriem sa o palice, utriem si pot a o chvíľu pokračujem ďalej. Každú druhú chvíľu si vymyslím nejakú ďalšiu zámienku na oddych: občerstviť sa, pokochať sa pohľadom na okolie, urobiť zaujímavý záber... Tá kondícia po toľkej dobe núteného odpočinku od kopcov človeku predsa len chýba a veľmi to cítiť. No a asi aj nedostatok kondície sa podpísal pod to, že som sa nedostal až hore na Choč. Pri prudkom stúpaní som sa na šmykľavej skale pokrytej mokrým lístím pošmykol a bolestivo som si udrel ľavé koleno. Ešte som sa pokúsil pokračovať, ale koleno bolelo. To koleno, cez ktoré mi pri "oprave" nohy vrážali do nej klin, ktorý je tam ešte aj so skrutkami stále. Tak som sa teda musel vrátiť, hoci som už bol pomerne vysoko, dosť vyše poľany, už neďaleko sedla Vráca pod Malým Chočom... Aj tak to už bolo vyše 1400 m.
Život predsa nekončí touto nedeľou, o týždeň si to znova môžem zopakovať, možno úspešnejšie, keď sa koleno vystrábi... Len aby mu týždeň stačil na to vystrábenie...
Zahmlené nedeľné jesenné ráno v Lúčkach,
ale nesmelé slnko naznačuje, že predsa len ten deň bude krásny a pohodový...
...takže hor sa hore krásnou Lúčanskou dolinou,
spájajúcou úzkou asfaltkou Liptov s Oravou
Turistická značka na mohutnom smreku
ma nasmerovala Jastrabou dolinou hore na Choč
Veselo žblnkotajúci potôčik, preskakujúci zo skaly na skalu a vytvárajúci minivodopádiky
Strmý turistický chodník po opustení lesnej zvážnice
Mladé stromčeky, rastúce priamo naprostred turistického chodníka
Prvý pohľad na Malý Choč pomedzi statné smreky
A to je už básnikmi toľko ospievaný Veľký Choč
Prvé pohľady spod Choča hore na bralá
Turistický chodník pokračuje ďalej horou zmiešanou zo smrekov a dubov
Hranica Národnej prírodnej rezervácie Choč
O trochu vyššie sa znova naskytne krásny pohľad
A ide sa ešte vyššie. Chodník pokračuje ďalej hore zmiešaným lesom
No nie je to už len na skok? A predsa som sa tam nedostal...
A nakoniec panoramatický pohľad na Malý a Veľký Choč
(kliknutím na obrázok sa ukáže zväčšený záber a potom ešte viac zväčšený)
A z tejto výšky, pár desiatok minút od vrchola Veľkého Choča, som sa kvôli boľavému ľavému kolenu musel vrátiť. Ostalo mi len dúfať, že do týždňa koleno bude fit...
Ale o tom až v ďalšom článku "o týždeň, keď sa lístok v kalendári sedemkrát obráti. O týždeň si v tento čas otvoríme článok zas" - takýmito slovami za našich detských čias, keď ešte nevysielala televízia, končila rozhlasové večerníčky nezabudnuteľná teta Viera Bálintová:-)
