*
V týždni som dvakrát zmokol - v utorok zo Starého Smokovca na Hrebienok a k vodopádom Studeného potoka vo Vysokých Tatrách, vo štvrtok z Vyšnej Boce na Čertovicu. V sobotu som síce nezmokol, v sobotu sa počasie na dážď nezmohlo, zato husté hmly vo výškach boli nepríjemné, pretože za krásneho počasia sú zhora náídherné výhľady a tentoraz sme o ne boli ukrátení.
Všetky doliny Veľkej Fatry z turčianskej strany sú krásne - Gaderská, Blatnická, Necpalská, Belianska... - jedna krajšia ako druhá, ale veľmi dlhé. Dolinou dlhé malé stúpanie a potom na konci stúpanie prudké, zdolanie veľkého výškového rozdielu na krátkom úseku. Preto veľmi vhod padla doprava autobusom na Dolný Borišov. *
Dolný Borišov (725) - začiatok pešieho výstupu.
Výstup medzi turistami veľmi obľúbený, čo vidno aj z ich počtu,
a to napriek zamračenému počasiu a hrozbe dažďa
.
Dlhý rad sa pomaly trhal na menšie skupinky
.
.
.
Ozdobou Necpalskej doliny je bystrý Necpalský potok...
.
.
...a jeho malé prítoky, tvoriace vodopády
.
Mostík, po prechode ktorého nasleduje prudké serpentínové stúpanie.
Chodník bol síce upravený schodíkmi, ale po predchádzajúcich dažďoch, blatistý.
Básnik za mojich mladých čias písal: "Úrodou oťaželi lány...",
my sme mohli povedať: "Blatom nám oťaželi nohy..."
.
Serpentínový blatistý chodník
.
Toto miesto, keď sa z výšky pozeráš na potok a skaly dole v hlbine,
mi tak trochu pripomínal Dolné diery alebo Kvačiansku dolinu
.
Bohatá hubová výzdoba odumrelého stromu
.
Rozdrobené skupinky turistov
.
Voľne pasúce sa stádo kráv vo výške okolo 1200 m.
Žiadne ohrady, žiadnych psov nikde, zato lájn aj na chodníku bohato
.
Prameň pravej horskej vody a napájacie válovy
.
Približovanie sa k chate pod Borišovom
.
A to je už pri horskej chate pod Borišovom,
kde sa o dobrú náladu postarali títo traja mládenci
.
A keď je k tomu ešte pivo, tak akéže problémy?
Hmla-nehmla - nálada výborná
.
.
Výstup na Borišov (1510) nebol v oficiálnom pláne,
ale keď sa človek už sem vydriapal...
Tak som si odskočil aj na Borišov, ale aké počasie tam bolo,
vidno z fotografií. Ledva bolo vidno na vrcholovú tabuľu
.
A pod Ploskou sme stretli týchto dvoch cyklistov.
Kým som sa k nim mohol priblížiť na "dostrel" fotoaparátu kvôli hustej hmle,
chlapci ma nepočkali a pustili sa preč (my sme išli na Ploskú, chlapci ju obchádzali)
.
A to je už vrchol Ploskej (1536), najvyšší bod túry,
odkiaľ sú za pekného počasia krásne výhľady.
Teraz, žiaľ, bola všade hustá hmla
.
Tu je pochovaný Ondrej Kiss z Bacúcha, vojak povstaleckej armády,
ktorý tu položil život za slobodu
.
Toto je jedna zo skupín "partizánov", ktorí si to skrátili popod Ploskú
a hore na ňu sa neškriabali
.
Salaš pod Chyžkami (Kyškami) s ovcamii v dvoch ohradách
.
Mladá slečna-turistka si vykračuje ako na špacírke
.
Pamätná tabuľa na mieste, kde v okóbri 1944 padol
v boji proti fašistom mladý 24-ročný Ján Vaňo zo Žabokriek
.
Minútou ticha sme si uctili jeho pamiatku.
Potom nasledovalo vyhlásenie naj... účastníkov výstupu
.
Najstarší účastník si píše rok narodenia 1934
.
Najmladší účastník Mirko má 2,5 roka
.
Ďalšie zastavenie pri zostupe
.
Pri zostupe sa tiež vytvárali skupinky najmä preto,
lebo v najexponovanejších miestach nemali všetci rovnaké tempo
a čakalo sa, kým ich zdolajú aj tí pomalší
.
Pohľad na vrcholy náprotivnej strany Necpalskej doliny
.
Vždy, keď prechádzam týmito miestami,
obdivujem tento strom, vyrastajúci priamo zo skaly,...
.
...ale neďaleko mu na susednej skale rastie nasledovník
.
.
