Do Párnice vlakom, na druhú stranu rieky Oravy do Žaškova peši. Poprechádzal sa krížom-krážom po dedine, pofotil a započúval sa do krásnych nôt heligóniek. Naspäť cesta podobná - do Párnice ma takmer zachytil dáždik, keď som sa viezol vo vlaku, medzi Párnicou a Kraľovanmi už pršalo...
Nepamätám si, žeby som v niektorej dedine videl také množstvo dreveníc ako v Žaškove. Žiaľ, sú roztrúsené po celej dedine, mnohé neobývané chátrajú. Keby boli sústredené tak, ako sú drevenice v Podbieli, tak by to bolo tiež vyhláseé za národnú kultúrnu pamiatku. Drevenice v Podbieli sú pokryté šindľami, drevenice v Žaškove, pretože nie sú pamiatkovo chránené, sú pokryté škridľami, plechom..., ktorá ako. Niektoré olé namorené drevo, iné obhádzané hlinou a obielené na svetlomodro alebo na bielo. V našej dedine dedinské domy boli tiež obielené na modro alebo bielo, v cigánskej osade rôznofarebne - na modro, zeleno, žlto, fialovo, ružovo...
Zrubové drevené domy nielen na Orave, ale aj v iných regiónoch Slovenska boli dvojdielne alebo trojdielne domy - vchod zo dvora do pitvora v strede domu, z pitvora vchody do prednej izby a zadnej izby alebo komory. Zastrešené boli dvojspádovou strechou s podlomenicou. Hospodárske stavby a maštale pokračovali v osi domu, alebo do tvaru "L". Domy boli bez komínov, dym bol z ohniska vedený lapačom cez strop do piecky vymurovanej zo skál a zachytávajúcej iskry. Dym sa voľne šíril po pôjde domu; slúžil ako udiareň a zároveň konzervoval strechu pred hnilobou a škodcami. Niektoré sú podpivničené. V takom trojdielnom drevenom domčeku som sa narodil aj ja a prežil som tam aj svojich prvých 10 rokov.
Neukazujem tu všetky drevené domy v dedine, je ich tam ešte bohato.
*
Pred pár rokmi v Žaškove pred touo vyhňou som po vyše 60 rokoch videl opäť podkúvať koňa.
Odkedy som sa odsťahoval z rodnej dediny, podkúvanie som nevidel,
až tu, v Žaškove na Orave
.
.
.
.
Koňa doviezli ako pána, v plachtou pokrytej avii.
Radosť bola pozerať naňho, kásneho, i na zručných chlapov pri robote *
Pohľad na Žaškov spovyše Párnice
.
Spätný pohľad na Párnicu z cesty do Žaškova
.
Cesta vedie popri párnických jazerách
.
Dve cyklistky na ceste a jazdkyňa s jazdcom popri ceste
hneď za žaškovským mostom
.
Hneď prvý dom skraja - krásna drevenica
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
* Tento plagátik ma v nedeľu znova priviedol do Žaškova
Aj pri heligonkároch som si zaspomínal na svoje detstvo, keď parobci chodili večer po dedine s harmonikárom a spevom.
alebo keď prišli do domu, kde boli práve páračky alebo piadky,
dom plný mladých dievčat, starších i starých žien
a po príchode parobkov s harmonikárom družná nálada
.
.
Plný kultúrny dom
.
.
Žaškovský detský folklŕny súbor Trnkárik
.
Dvaja súrodenci z detského súboru so starou mamou,
najmladší Trnkárik s cumlíkom
.
Najmladší heligonkár
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Výbornú nafalšovanú náladu vedia rozprúdiť takí heligonkári
* A nakoniec ešte niečo z prechádzky po dedine
.
Dva kostoly:
Rímsko-katolícky z roku 1626 a evanjelický tolerančný z roku 1792,
pôvodne bez veže a zvonov, ktoré pribudli až v roku 1890.
Ako som sa dozvedel z tabule v katolíckom kostole v Zázrivej,
keď prvý zázrivský drevený kostol už kapacitne
Zázrivčanom nepostačoval, rozobrali ho a predali Žaškovčanom,
ktorí si ho v Žaškove znova postavili.
Bol krásne zdobený maľbami, ako všetky vtedajšie kostoly.
Katolícky kostol mápestrú históriu: postavili si ho
žaškovskí veriaci, za reformácie bol evahjelický, za protireformácie
a stavovských povstaní menil majiteľov,
aby nakoniec bol katolíckym.
A hoci dedina bola evanjelickou, v dedine bol kostol,
evanjelici museli chodiť do vzdialeného
artikulárneho dreveného kostola v Istebnom
.
Koryto potoka tečúceho stredom dediny ako cesta pre autá
- s tým sa asi nikde inde na Slovensku nestretnete
.
.
Rodina motocyklových fanatikov
- mladému motokrosárovi však motorka každú chvíľu zdochýnala
.
Pohľad na Malú Fatru v diaľke s nádherným Rozsutcom
.
Cestou späť do Párrnice sa už zaťahovalo na dážď,
dážď ma však našťastie zastihol až vo vlaku
.
Prvá tohoročná dúha nad krpelianskou priehradou
.
