Prvý raz som sa do Trnového vybral po ceste zo Strečna do Stráňav. Odtiaľ som už pokračoval po turistických značkách, najprv po žltej ku Malofatranskému múzeu a odtiaľ už krížom po zelenej do Trnového. Prídem na druhom konci na trnovský cintorín, kde má byť drevený kostol, a tam len kostol murovaný. Miesto, kde stál predtým drevený kostol, zívalo prázdnotou. Nie celkom prázdnotou, našiel som tam skupinu archeológov prplať sa v zemi, ale z kostola tam boli len nejaké dve spráchnivené rozpadávajúce sa brná. Kostol rozobratý a odvezený do Hervartova na východe na konzervačné práce. Peniaze na opravu poskytlo ministerstvo kultúry v r. 2010. Sklamaný som sa potom vracal krížom mladou hustou horou a cez Mojšovu Lúčku k autobsu na hlavnej ceste medzi Žilinou a Vrútkami.
A tak, ak som ho chcel vidieť, musel som sa tam vrátiť po vyše roku znova. Tentoraz som tam išiel z opačnej strany, od Žiliny. Zo žilinskej stanice peši do Trnového a späť, hoci tam premávajú autobusy MHD. Kostol som tam už našiel, celý opravený, len veža ešte nebola dokončená. Na veži, ktorá je samostatná a ku kostolu bola pristavená dodatočne, úplne menili napr. podlahu, ale aj niektoré brvná dýchali novotou.
Zvyšky hradu Strečno, kde je teraz múzeum
.
Zo Stráňav sa síce dalo ísť krížom cez pole lesnou cestou priamo do Trnového,
ja som však volil okľuku popri Malofatranskom múzeu
.
Bývalá hájovňa nad obcou Stráňavy,
dnes Malofatranské múzeum o oslobodzovacích bojoch
Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru na jar 1945
pri prechode hrebeňm Malej Fatry z Turca na Žilinu
.
.
.
.
Malá Fatra
.
.
.
Zima ešte úplne neodišla, ťažko sa jej lúčilo
.
Prídem na cintorín, a toto ma tam čakalo namiesto dreveného kostola
,
.
Archeologický výskum na mieste pod kostolom
.
.
.
.
Dva spráchnivené trámy, ktoré už nezobrali na reparáciu -
to bolo všetko, čo som tam z kostola našiel
.
,
Dva pohľady na Trnové zo stúpania smerom na Mojšovu Lúčku
* .
Keď som sa tam vybral druhý raz, na jar toho roku,
šiel som v Žiline popri tejto kaplnke pri celulózke,
patriacej k farnosti Vlčince.
Z vývesky v skrinke som sa dozvedel,
že v Trnovom bude celodiecézna omša pri príležitosti sv. Juraja,
ktorého meno nesie starý drevený kosto
.
Potok Trnovka pretekajúci Trnovým
.
Aj stromy už zakvili
.
Žilinskí mestskí policajti s nápismi na chrbátoch modrých dresov
na obchôdzke Trnovým na bicykloch
.
Prvý pohľad na dva trnovské kostoly z náprotivnej strany Trnovky
.
.
To sú cirkevníci z iných farností žilinskej diecézy,
ktorí prišli na omšu do Trnového pri príležitosti sv. Juraja
.
.
Pred murovaným kostolom, v ktorom sa omša konala, návštevníkov
vítali rozdávaním sviečok dve sympatické usmievajúce sa ženy.
Usmiať sa aj na mňa usmiali, sviečku mi však neponúkli.
Asi inštinkt, odhadli ma správne - naprišiel som zapaľovať sviečku
.
.
Exteriér a interiér nového murovaného kostola
.
.
Drevený kostol v plnej kráse -
jednoloďový s neskoršie pristavanou vežou
.
Veža kostola s dvomi zvonmi bola pristavená dodatočne
.
.
Oltár - sv. Juraj na koni je v strede oltára
.
Maľovaný strop
.
.
Kostol má dva chóry - na ľavej a zadnej stene.
Obrazy krížovej cesty na bočnom chóre
.
Nápis na oltári
.
Detail z oltára
.
Pôvodné maľby stien
.
Zadný chór, kde pôvodne bol aj organ.
Opretý rebrík vedie na povalu a na vežu ku zvonom otvorom v strope
.
.
Pohľad zhora na ľavú a pravú stranu prízemia
.
Dva zvony - menší z r. 1604, väčší z r. 1606 -
odolali aj rekvirácii na vojenské účely počas 1. sv. vojny
.
.
Väčší - 1606
.
.
.
.
Menší - 1604
.
.
Niektoré trámy dýchajú novotou a na spoje sú už použité
moderné spojovacie prvky, hoci pôvodne nebo kov použitý vôbec
.
Povalu izolujú a zatepluju. Práce ešte nie sú ukončené
.
.
.
Keď som sa z kostola vracal na žilinskú stanicu,
šiel som opačnou stranou cesty proti smeru áut.
Takto ústia odpady z domov do jarku medzi cestou a záhradkami.
Stojí to, nehýbe sa, môžte si predstaviť ten zápach v horúčavách.
Aj takáto je periféria výstavného mesta Žilina
.
.
.
Domov som sa vracal popri vodnej nádrži
.
A nakoniec ako znak jari - rozkvitnutá magnólia v záhradke
pri kaplnke oproti cestičke do kostolov
.
.
