Celý minulý týždeň boli prízemné hmly, tak reku v nedeľu idem na tie kopce. Do Blatnice je to na skok, v autobuse som cestoval ako jediný turista. Ale turistov tam bolo ako uprostred sezóny, lenže všetko to bolo autami. Parkovisko pri chatovej osade v Gaderskej doline plné áut, najviac s ružomberskou značkou. To ružomberskí turisti sa tiež vybrali na tieto dva kopce. Veď pomerne rýchlo som aj štyroch z nich stretol. Nie preto, že sa už vracali po skončení túry, ale vraj sa necítia dobre. A musím uznať, že taká túra nie je vhodná pre všetkých mladých.
V dolnej čast typický jesenný listnatý (bukový) les s nedávno opadaným lístím,
šuchotajúco spievajúcim pod pomaly sa vlečúcimi nohami
.
.
.
Cestu hre lemovalo množstvo menších jaskýň
.
Najväčšia a najznámejšia z jaskýň - Mažarná
.
Aj pohľad na strieborným srieňom posypané vrcholce bol taký ukľudňujúci
.
Tie zasrienené stromy nad hlavami pri výstupe pomocou reťazí
.
Tu som si dovolil pre spestrenie vložiť obrázok,
ktorý som odfotil deň predtým, keď som sa potuloval po hornej Orave.
Tam neskorá jeseň vyzerá takto
.
Pohľad dole do doliny, hoci na jej dno nedovidieť.
Takto to vyzeralo približne v polovici výstupu, tu to už bolo trochu iné ako na začiatku
.
Krása pozdnej jesene alebo ranej zimy
.
Konárik jedného kmeňa vástol do kmeňa druhého.
Žeby sa tu bol potuloval niekedy nejaký bonsajista?
.
.
.
.
A to sú už výhľady z vrchola Tlstej za asistencie krásneho slniečka.
Dole z Turčianskej záradky nebolo vidieť nič
.
.
.
.
.
.
Prechod z Tlstej na Zadnú Ostrú po zelenej značke
.
Slniečko sprevádzalo až po Zadnú Ostrú, tam sa skrylo a nesmelo sa cez hmly
potom začalo predierať až na Prednej Ostrej
.
.
Zadná Ostrá
.
.
.
Tajomné hmly postupne odkrývali krásu
.
Koreň borovice, vyrastajúci zo skaly, aby o chvíľu opäť do skaly sa skryl.
Takže zo skaly nielen voda ako Mojžišove pramene v Krivánskej Malej Fatre,
ale aj korene "vyvierajú"
.
.
.
A to je už neďaleko Prednej Ostrej
.
Výstup na Prednú Ostrú istený reťazami
.
Masív Prednej Ostrej
.
"Dvere" a vedľa "okno" na druhú stranu Ostrej.
Obidve boli otvorené
.
Pohľad cez väčší z otvorov, cez ktorý sa prechádza na druhú stranu.
Cez hmly sa nesmelo predieralo slniečko, ale ostalo len pri snahe,
o chíľu to vzdalo, hmly zvíťazili
.
Pohľad z druhej strany väčšieho otvoru, cez ktorý som prešiel.
Ďalej som už nešiel, čo som neskoršie aj oľutoval, ale ponáhľal som sa dole na autobus
.
Cesta dole popri takýchto skaliskách
.
Symbolické hroby nájdete nielen na symbolických cintorínoch,
ale aj pri turistických chodníkoch
.
A to je znova listnatý jesenný les na dolnom konci plný opadaného lístia
*
Hoci som si to časovo rozpočítal, na autobusovú zastávku som sa dotrepal s polhodinovým predstihom. Veď dole kopcom to išlo už ako po masle. Takže som nakoniec aj ľutoval, že som Ostrú len tak narýchlo odflinkal, hoci z predchádzajúcich jej návštev ju poznám dosť. Ale predsa len, keď je už človek tam hore...
Pod Ostrou som stretol turistu, ktorý šiel hore z Blatnickej doliny Juráňovou dolinou a ešte mal pred sebou aj Tlstú. Niekde v oblasti Tlstej ho musela prikvačiť aj tma, veď dni sú už krátke a v hore sa predsa len skôr stmieva ako na voľnom priestranstve
.
