Dve dvojtisícovky Nízkych Tatier

Konečne po šiestich týždňoch mnou nezavineného núteného "mlčania" sa zas môžem ozvať, tak pokračujem, veď sa mi toho za tú dobu nazbieralo dosť.

Pridal som sa zas ku zvolenským turistom, tentoraz na kopce Nízkych Tatier. Vlani som s nimi šiel na opačnú stranu - od Mikulášskej chaty cez Tri vidy, Poľanu, Bôr pod Sinú a k Jaskyni slobody. Nízke Tatry, Veľká alebo Malá Fatra, Chočské vrchy... sú pre mňa príťažlivejšie ako Vysoké Tatry. A nielen tým, že Vysoké Tatry sú preplnené a výstupy tam robia aj sandáloví turisti. Tentoraz sa pridali aj turisti z Banskej Bystrice, Hornej Nitry, Kremnice, Turčianskych Teplíc a možno i odinakiaľ. Z Jasnej popri Vrbickom plese a Mikulášskej chate hore na Chopok, potom sa to členilo: jedna časť sa vybrala na opačnú stranu - Dereše, Poľana, Chabenec..., druhá bez prestávky na Ďumbier, aby chytili skorší autobus, tretia sa zastavila v Kamennej chate na posilnenie a občerstvenie a potom tieto dve skupiny individuálne ďalej na Ďumbier. Ďumbier ako najvyšší kopec v Nízkych Tatrách je o čosi vyšší aj o čosi krajší ako Chopok,. Z Ďumbiera sa už išlo furt dole Širokou dolinou na Lúčky na pivo a autobus. Tých, čo sa ponáhľali na skorší autobus, sme aj tak zastihli ešte pred Lúčkami, takže sme ďalej pokračovali druhá a tretia skupina spolu.

Deň ako ostatné: predpoveď počasia hovorila o prehánkach od poľských hraníc až po Bystricu. A hoci mraky sa prevaľovali, z prehánok napokon nič nebolo. Aj hmly sa valili, aj Chopok, aj Ďumbier, aj celý hrebeň sa v nich ocitli, našťastie, vždy vtedy, keď sme tam neboli my. Ale zato trocha pofukoval vetrík, aj dosť chladno bolo na toto letné obdobie, takže sme povyťahovali aj vetrovky.
 

Dodatočne sa mi kamarát nadsedemdeiatnik z Piešťan pochválil, že bol na Chopku a na Ďumbieri so synovcom, dokonca v jeden deň sme sa tam túlali, ale oni šli z pohronskej strany a hore zo Srdiečka sa vyviezli lanovkou.
Ale aj tak hore v našej partii sme boli šiesti nadsedemdesiatnici, z toho sme boli dvaja nadseddesiatpätníci.

.