KRUPINSKÁ VARTOVKA
Krupinská Vartovka, vartujúca mesto Krupinu, je Národnou kultúrnou pamiatkou. Je dominantou mesta Krupina.
Postavená bola okolo r. 1564 ako strážna veža na vrchu Stražavár. Zo sústavy strážnych veží sa zachovala ako jediná. Slúžila ako miesto, z ktorého upozorňovali na blížiace sa nebezpečenstvo nielen pre obyvateľov Krupiny, ale aj pre ďalšie banské mestá: v časoch vpádov Turkov pred Turkami, v časoch stavovských povstaní pred blížiacimi sa povstaleckými alebo cisárskymi vojskami.
V 18. stor. stratila svoj význam a začala pustnúť. Jej oprava začala až v 2. pol. 20. stor. a v súčasnosti slúži ako vyhliadková veža. Vartovka je vysoká približne 13 m. Poskytuje krásny kruhový výhľad na blízke i vzdialenejšie okolie. Je voľne prístupná, ľahko sa k nej dostať peši, na bicykli i autom. Je vhodná aj na výlety pre rodiny s deťmi.
Aj ja som ju dvakrát navštívil kvôli výhľadom. Žiaľbohu, hoci v Turci bolo ráno krásne počasie, v Krupine pri prvej návšteve mrholilo, pri druhej bola hustá hmla, takže z výhľadov nebolo nič.























ROZHĽADŇA HRUŠOV
Hrušovská rozhľadňa je na Prašnom vrchu vo výške 513 m. ktorého vrchol je odlesnený. Rozhľadňa je celodrevená trojposchodová s výškou asi 20 m.
Z rozhľadne je krásny celokruhový výhľad na blízke roztrúsené hrušovské lazy, jeden dom-tri domy-päť domov..., okolité dediny i na vzdialené kopce a pohoria. Za pekného slnečného počasia pekná prechádzka s odmenou prostredníctvom pastvy pre oči. K rozhľadni sa možno dostať peši po modroznačenom turistickom chodníku, bicyklom i autom po poľnej ceste.
Ja som z autobusu vystúpil na najbližšej zastávke za obcou Hrušov, na laze Krížne cesty. Podľa starých rozprávaní na dedinských páračkách a priadkach, ako i rozprávania starej metere, na krížnych cestách sa stávali hrôzostrašné veci: o polnoci sa tu stretávali strigy na metlách a vyvádzali. K tomu ešte naviac: neďaleko týchto Krížnych ciest sa nachádzaďalší laz s tajomným čarokriásnym názvom - Čertenie.
Už pri stúpaní lúkou som mal pekné výhľady. Rozhľadňa na Prašnom vrchuje tiež celodrevená, asi 15 m vysoká. Schody sú troška strmé a netradične stúpajú šikmo na os. Z vyhliadkovej plošiny je pekný výhľad a dokonca je vidno rozhľadňu na Opavskej hore. Miesto je tam maximálne pre troch ľudí.
Z Krížnych ciest som sa vrátil kúsok po ceste, odbočil z cesty, obišiel lesík a z druhej strany som sa ocitol pod rozhľadňou.
Po absolvovaní rozhľadne som chcel ísť na ďalšom kopci na kalváriu a dolu ňou sa spustiť do dediny, ale po značke na strome somvracal som sa v dohľadne nevidel žiadnu ďalšiu, tak som sa spustil na cestu a po ceste som došiel do dediny.
Ta som prišiel autobusom cez Krtíš, vracal som sa autobusom do Šiah a odtiaľ vlakom. Cesta ta bola bezproblémová, cesta späť už nie. Hneď v Šahách vlak odchádzal s 20-min. meškaním, vo Zvolene rýchlik z Bratislavy meškal 25 min. a v Bystrici rýchlik do Ostravy ho nečakal. Dve hodiny som trčal v Bystrici pri tradičnom 16° urpíne v staničnej krčme, ale neveľmi mi chutil, lebo do Turca som sa dostal až posledným spojom.




































