* Takže vyšli sme z Prosieckej doliny na Svorada a tade po lúke na Veľké Borové

.

Hore na Svoradovi sú aj takíto zástupcovia kvitnúcej flóry
.

Pohľad na Veľké Borové, cesta vzadu vedie popod Malé Borové a cez Huty
na križovatku Jarabinský potok s hlavnou spojnicou Liptova a Oravy
.

.

.

To je potôčik Borovianka s vodopádikom z vlaňajška,
toho roku tam boli len suché skaly
.

Celou cestou jediný cykloturista, ktorý sa spúšťal z Veľkého Borového dole do Kvačian
.

.

Dosť široká a pohodlná cestička, po ktorej sa pohodlne dá aj s detským kočíkom
.

.

Horský potôčik Borovianka v úžľabine vedľa turistickej cestičky
.

Chodník odbočujúci z hlavného chodníka k vodopádu
.

.

Ráztocký vodopád na Ráztockom potoku s dolným jazierkom zospodu...
.

...a keď som vyšiel hore po drevenom rebríku,
nad vodopádom to vyzeralo takto
.

Priestor pod Ráztockým vodopádom pri odbočke k nemu
.

Potok Kvačianka, najvodnatejší z troch, ktoré sa tu nad Oblazmi,
stekajú a ďalej pokračujú pod spoločným názvom najvodnatejšieho z nich - Kvačianka
.

Obnovený starý most na furmanskej ceste
.

Horný mlyn - postavený občanmi Malého Borového v prvej polovici 19. stor.
.

A to sú už mlyny Oblazy
.

.

.

.

Dolný mlyn - postavený občanmi Veľkého Borového v prvej polovici 19. stor.
s odrazeným náhonom na vodné koleso
.

Drevená vyrezávaná socha od ľudového rezbára Jozefa Smutniaka,
ktorý žil a pracoval na Veľkom Borovom.
Slečna, ktorá tam predáva suveníry, hovorila o ňom ako o mŕtvom,
ja viem, že žije v Martine pár sto metrov severnejšie ako ja.
Tu je to aj spomínané v bode kultúra.
.

Vodné koleso, poháňajúce dômyselné zariadenia
.

Prevod transmisiou - remeňom od hriadeľa vodného kolesa
.

Prevod ozubenými kolesami
.

Píla, poháňaná vodným kolesom.
Prevodom kužeľovými ozubenými kolesami sú poháňané drážkované hriadele,
ktoré posúvaju kmeň stromu proti pohybujúcim sa pílovým listom
.

Celé zariadenie píly - píla s drážkovanými hriadeľmi a pílovými listami,
koľajnice, po ktorých sa pohybuje vozík s kmeňom.
Na druh strane tiež koľajnice s vozíkom na narezané dosky.
Nikde žiaden elektromotor alebo niečo podobné,
všetko poháňa lacná vodná energia
.

Hobľovka poháňaná transmisiou od vodného kolesa
.
Na Oblazy viedla vozovka z Kvačian, ktorá na hornom konci ústila
medzi Veľkým Borovým a odbočkou na Malé Borové
.

.

A to sú už bočné potôčiky, stekajúce z hory pri ceste
z Oblazov do Kvačian
.

Chutná studená vodička z tohto prameňa výborne nielen zahasila smäd,
ale aj ovlažila ruky a tvár
.

.

.

.

.

.

.

.

.

To sú výhľady zo starej furmanskej cesty
.

Dolné ústie Kvačianskej doliny
.
Pozn.: Niektoré fotografie použité v tomto článku sú z vlaňajšej návštevy Kvačianskej doliny. Vtedy bolo obdobe bohatšie na vodu, v sobotu koryto potôčika Borovianka na hornom toku a horný vodopádik boli prázdne. Vyššie potôčik tiekol, potom sa strácal, aby sa znova objavil.
*
Časový plán sme splnili - všetko sme pochodili, hodne času sme venovali nielen nádhernej prírode, ale aj veľkému umeniu a zručnosti našich predkov - mlynom a píle a pritom sme na zastávku autobusu prišli asi s polhodinovou rezervou. Z Liptovsej Sielnice sme sa pohýnali okolo 8,30, na konečnú v Kvačanoch sme prišli okolo 14,30. A to všetk tempom sedemdesiatnikov s niekoľkými oddychovými prestávkami, prestávkami na občerstvenie, na obdivovanie krásnej prírody a na fotografovanie. Také naozaj prechádzkové turistické tempo bez nejakého náhlenia sa. Pritom sme sa však nedali zahanbiť ani mladším. Aj vypotené tekutiny sme v krčme naproti stanici v Mikuláši stačili nahradiť fajn chladeným pivom.
.