*
Na úvod trochu histórie:
Keď cár Peter I. dobyl Narvu (teraz je to mestečko v Estónsku na hranici s Ruskom, na druhej strane hranice, ktorú tvorí rieka Narva, leží ruské mesto Ivangorod - obe mestá majú pevnosti) a získal prístup k Baltickému moru, v máji 1703 prikázal postaviť v ústí rieky Nevy vojenskú pevnosť. Veľmi náročné podmienky, za ktorých sa výstavba uskutočňovala, bažinatý kraj, si vyžiadali si množstvo ľudských životov. Stavali ho najmä trestanci. Hovorí sa, že Petrohrad stojí na ľudských kostiach.
V r. 1705 na neďalekom ostrove Kotlin dal vybudovať námornú pevnosť Kronštadt ako ochranu mesta pred Švédmi od mora.
Vľavo - Peter I., ktorý dal vybudovať Petrohrad, hore a vpravo - súsošie Petra I., známy aj z poslednej Puškinovej poémy Meďnyj vsadnik (Medený jazdec)
Námorná pevnosť Kronštadt (predtým Kronšlot) na ostrove Kotlin
V r. 1712 sa Sankt Peterburg, malé mestečko s vojenskou pevnosťou, stáva hlavným mestom obrovského ruského impéria. Presťahuje sa sem cár so sprievodom. Mesto a jeho okolie zažíva obrovský staviteľský rozmach: paláce v meste, výletné sídla na okolí mesta. V r. 1714 dokonca cár vydal zákaz budovať v celom Rusku kamenné budovy, aby všetok kameň mohol byť použitý na výstavbu nového hlavného mesta.
V r. 1825 sa tu uskutočnilo povstanie dekabristov, mladých šľachtických dôstojníkov, nespokojných s cárskym absolutizmom. Zhromaždili vojsko na Senátnom námestí (dnes Námestie dekabristov) okolo sochy Petra I., cár ich nechal rozohnať delostreleckou paľbou, hlavných vodcov povstania dal popraviť a ďalší išli do vyhnanstva na Sibír a na Kaukaz..
Povstanie dekabristov v decembri 1825
Vo februári 1917 tu prebehla februárová revolúcia, ktorá zvrhla cárske samoderžavie a nastolila nové zriadenie. Vlády sa ujala Dočasná vláda. V októbri 1917 zas októbrová revolúcia zvrhla Dočasnú vládu a nastolila vládu sovietov.
Vľavo: Pohľad na Palácové námestie (Dvorcovaja ploščaď) a Zimný palác, sídlo Dočasnej vlády, spod kupoly budovy hlavného štábu,
vpravo: Smolný palác, stredisko revolucionárov
V marci 1918 sa hlavným mestom Ruska opäť stáva Moskva, kde sa presídľuje sovietska vláda.
Moskva: vľavo - Chrám Vasilija Blaženého na Červenom námestí a Spasiteľova veža Kremľa,
vpravo: pohľad na Kremeľ
Najťažšie obdobie vo svojej histórii prežil Leningrad v období Veľkej vlasteneckej vojny počas 900-dňovej blokády, keď mesto bolo zásobovanélen po tzv. Cesteživota po Ladožskom jazere
Pamätníky blokady
Stred mesta je zapísaný v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.
*
No a teraz nasleduje vlastná prechádzka mestom:
Začíname pár starými obrazmi niekdajšieho Petrohradu:
V popredí Petropavlovská pevnosť a súsošie Petra I., v pozadí Zimný palác (Ermitáž) a veža Admirality
Dominantou mesta je veža Admirality
Mesto múzeí
Vojensko-námorné múzeum na Vasilevskom ostrove
Letný sad, plný sôch, s domčekom Petra I. ako múzeom
Jedno z najväčších svetových múzeí - Ermitáž
Štátne ruské múzeum na známke a na pravej strane známky poštového lístka so staviteľom tohto múzea Kazakovom
Mesto palácov, chrámov a kostolov
Palác Smolný
Trojický (Izmajlovský) chrám so staviteľom Stasovom
Luteránsky kostol a židovská synagóga
Kazaňský chrám
Petro-pavlovský chrám v pevnosti, podľa ktorého dostalo mesto meno a kde je pochovaný jeho zakladateľ Peter I.
Chrám Vzkriesenia Krista Spasiteľa
Isakajevský chrám so svojím staviteľom Monferrantom
Mesto kultúry
Leningradská štátna opera
Prvé ruské baletné učilište s 270-ročnou tradíciou
Petrohradská univerzita
Akadémia vied
Akadémia umenia
Mesto mostov
Aničkinov most - na každom rohu súsošie s iným výjavom krotenia koňa
A tu je pavilónik v Aničkinovom paláci
Zdvíhací most - v noci sa otvára aj s rozsvietenými pouličnými lampami
Veľmi známy kultúrny festival Biele noci (príl. pečiatka)
Zábery z mesta
V meste pôsobili mnohí svetoví vedci a umelci
A sme opäť na Palácovom námestí(Dvorcovoj ploščadi) s polkruhovou budovou hlavného štábu a ministerstva zahraničných vecí na jednej strane a Zimným palácom (Ermitážou) na druhej strane a 48 m vysokým tmavočerveným žulovým monolitom - Alexandrovým stĺpom postaveným v r. 1812 na počesť víťazstva nad Napoleonom
A teraz sa vyberieme do okolia Petrohradu (okresnosti Peterburga), kde sú paláce a bývalé letné sídla cárskej rodiny
Najznámejší je Petrodvorec
Gatčina
Oranjenbaum
Pavlovsk
Peterhof
Puškin
A nakoniec ostáva Carskoje Selo:
Veľký palác v Carskom Sele
A Jantárová komnata - "ôsmy div sveta" so svojou pohnutou históriou.
Jantárová komnata bola veľká miestnosť, ktorej steny boli celé vykladané jantárom, skamenelou živicou pravekých ihličnatých stromov a na stenách viseli vzácne obrazy. V r. 1716 ju daroval pruský kráľ Fridrich Viliam I. ruskému cárovi Petrovi I. na znak priateľstva medzi obidvomi krajinami. Postavená bola v Jekaterinskom paláci v Carskom Sele neďaleko Petrohradu, letnom sídle ruských cárov.Odolala politickým zmenám, dejinným búrkam, až prišla 2. sv. vojna a Cárske Selo obsadili nemeckí vojaci. Vôbec sa tu nesprávali ako príslušníci kultúrneho európskeho národa. Vraždili, plienili, rabovali... Mnoho jantáru vojaci rozkradli, mnoho zničili... Zvyšky Jantárovej komnaty, ktoré tam našli nemeckí odborníci na umenie, ktorí neskoršie prišli do Carskeho sela, potom preniesli do Königsbergu, kedysi pruského mesta vo Východnom Prusku, v ktorom kedysi aj korunovali pruských kráľov (slovensky Kráľovec, dnes Kaliningrad v Kaliningradskej oblasti Ruskej federácie na brehu Baltického mora)a inštalovali ju na tamojšom hrade. Keď sa blížil front ku Königsbergu, komnatu rozobrali, naložili a odviezli na neznáme miesto. Všetky stopy po nej sa stratili a do dnešných dní nebola nikde objavená. Bez stopy sa stratila.
Sovietska vláda koncom sedemdesiatych rokov min. stor. rozhodla o jej obnovení. Na reštaurovaní sa zúčastnili najlepší sovietski kameňorytci a reštaurátori.
V máji 2003 pri príležitosti 300. výročia založenia Petrohradu bola Jantárová komnata znova verejne sprístupnená. Na jej obnovu podľa zachovanej dokumentácie špecialisti vyrezali pol milióna jantárových platničiek, ktoré tvoriavýzdobu stien. Na reštaurovanie použili šesť ton jantáru.
Takže repliku Jantárovej komnaty môžete znova uvidieť v jej pôvodnom objekte, v Jekaterinskom paláci v Cárskom Sele neďaleko Petrohradu.
A nakoniec ešte jeden rozlúčkový pohľad na Petra I. a Admiralitu
Pozn.: Filatelistický exponát netvoria len známky a hárčeky, ale aj iné materiály. Medzi ne patria aj obálky a poštové lístky s natlačenou poštovou známkou a príležitostné pečiatky, ktoré môžu byť filatelisticky hodnotnejšie s väčšou výpovednou hodnotou ako známky.
