Ale aspoň mi to pripomenulo časy pred pár desaťročiami, krásne spomienky.
Prvé spomienky v Častej patrili dvom blogerom Minárikovcom: odo mňa o rok staršiemu Marianovi Minárikovi-Častovskému a nebohému Lubošovi Minárikovi (nie s mäkkým "Ľ", ale s tvrdým "L", ako mi kedysi zdôrazňoval, keď som ho oslovil Ľuboš, že on je hrdý Západniar, teda Luboš). Aj chcel som sa zastaviť pri Marianovi, ale teta, čo čakala na otvorenie mäsiarne mi povedala, že nie je v Častej. A zdá sa mi, že z Častej sú aj ďalší kedysi známi blogeri: manželia Ľudka a Vlado (Drogy) Schwandtnerovcí. Nik z nich už nepíše, ale starší blogeri si ich iste dobre pamätajú z čias, keď tu ešte nebol každý druhý článok o politike a tie vzťahy medzi blogermi boli trochu na inej úrovni ako sú teraz..
A druhá spomienka spojená s Častou: naša organizácia mala sídlo v Bratislave, ale jedno pracovisko bolo v Martine. A každoročne sme mávali branno-športové hry ústavu striedavo v okolí Bratislavy alebo Martina. Raz tieto BŠH prebiehali v Častej a na okolí. Ubytovaní sme boli na hrade Červený Kameň. Zlatým klincom hier bolo prestížne futbalové stretnutie, po ktorom sme sa osviežili v časovskej krčme. Hlavné posedenie bolo však večer na hrade.
K Zochovej chate mám zas spomienky z oslavovania ukončenia štúdia a úspešnej obhajoby diplomovky. Oslavovali sme to práve na Zochovej chate, kde nám na husličkách krásne vyhrával clivé melódie aj predseda skúšobnej komisie, prof. Brabec z VUT Praha, niekdajší rektor VUT. Po obhájení diplomovky mi dal ešte doplňujúcu otázku: odvodiť rovnicu pohybu matematického kyvadla
No a ešte dalšie spomienky k neďalekej Modre-Harmónii. Tou sme síce teraz neprechádzali, ale spomienky mi na ňu zaleteli. Počas prvého semestra potgraduálu na VŠE sme mávali každý prvý týždeň v mesiaci týždenné sústredenia v rekreačnom stredisku CHZJD. V ďalších troch semestroch bývalo sústredenie v Marcelovej-Virte v školiacom stredisku VŠE. Ten postgraduál, to bola pre nás, ľudí z praxe, taká rekreácia, dovolenka navyše.
K Modre sa tiež viaže spomienka na istého nášho spolužiaka, už nebohého Ivana. Zaujímavé: všetkým trom nám bol spolužiakom, každému na inej škole a v inom mieste: Dušanovi v ľudovej, Alexovi na strednej a mne na vysokej. Ivanovi z Modry, podobne ako aj Lubošovi z Častej, som pred pár rokmi venoval samostatné články.
Ale už k tomu výletu. Pri odchode z Turca krásna mesačná noc, nezatiahnutý mesiac a hviezd plná obloha. Ale keď sme prišli dole, tam v dedine síce hmla nebola, ale v horách hej, takže vidno bolo len okolo trasy. Aj rozhľadňa na Veľkej homoli celá ponorená do hmly. A dvakrát sme aj blúdili: raz sme nemohli dlho nájsť turistickú značku, druhý raz sme si to chceli skrátiť mimo turistického chodníka.
Takáto mesačná noc bola v Turci
(čiastočne pravým smrekom zakrytý mesiac v splne)
.
Častovský kostol zo 14. stor. zasvätený Imrichovi s krížom, kohútom a hviezdou na veži
.
Socha sv. Floriána, patróna hasičov
.
Pamätník osvietencovi Jurajovi Fándlymu
.
Pekne upravený starý kamenný domček v Častej
.
Hrad Červený Kameň, popri ktorom sme prechádzali
.
Jedna zo starých sôch kalvárie na Červenom Kameni
.
Pamätník partizánskej skupine Janka Kráľa na Píle
.
V nižších polohách pohoda, ale na horách hmly
.
Bývalý hotel Hydrostavu, niekdajšej veľkej stavebnej firmy
.
Častá-Papiernička, kde je rekreačné stredisko NR SR
.
Tento malokarpatský potôčik sa tvári, akoby bol nejakým divokým horským potokom
.
Pomaly sa už ťahajú aj hmly
.
Na čistinkách viditeľnosť len na pár metrov
.
Zochova chata
.
Aj by sme si tu sadli na jedno pivo,
ale po poslednej skúsenosti sme to nechali až na koniec
.
Bazén pri Zochovej chate
.
Najjužnejšie položený vlek na Slovensku úplne v hmle
.
Hmla všade naokolo
.
Tabule na viacerých miestach síce zakazujú vstup,
ale ten zákaz platí len na výstup na rozhľadňu na vrchu Veľká homoľa,
nie pre pohyb po turistických chodníkoch
.
Tu už naozaj poriadne hmly
.
Jediný prudší, ale pritom krátky výstup na vrchol Veľká homoľa,
na ktorom je celodrevená rozhľadňa.
Na jej vybudovanie najviac prispela Modra, menej Pezinok a EU
.
Celodrevená rozhľadňa na Veľkej homole uzavretá.
Vysoké rohové nosné stĺpy sú každý z jedného kusa.
Tu vraj platí: "Pohyb, dobrý humor a pohár vína denne".
.
Posledný pohľad spod rozhľadne dole,
a vraciame sa späť
.
Tesne pod vrcholom stretáme tieto dve mladé turistky, tak štyridsiatničky.
Jediné dve živé duše na chodníku od opustenia cesty
.
Ešte raz som sa za nimi obzrel, ale už boli len také dve rozmazané siluety pod rozhľadňou
.
Červené suché lístie bukov šuchotalo pod nohami
.
Ako keď zájazdový autobus má zastávku na oddych,
ženy idú na jednu stranu a muži na druhú,
tak podobne tu na jednej strane kmene bukov, na druhej kmene dubov
.
Aj malé jazierko sa nám priplietlo do cesty
.
Tu v chatovej osade, sme druhý raz zablúdil, keď sme si skracovali cestu
.
Jesenné krásy po vystúpení z hory nad Modrou
.
Prvý pohľad na Modru
.
Tu už hmla ustúpila
.
Prvé vinice
.
Nájdu sa tu vinice so vzornou starostlivosťou (hore),
i zanedbané akoby bez gazdu (dole)
.
Tento psík nás po Modre sprevádzal veľmi dlho, nie a nie sa odpojiť,
kým nás od neho neoslobodili dve školáčky, vracajúce sa zo školy
.
Bývalá mestská bašta s hradbami,
dnes Galéria Ignáca Bizmayera
.
Námestie v Modre s pamätníkom Ľudovíta Štúra
.
Rím.-kat- kostol Štefana Kráľa
.
Dva evanjelické kostoly vedľa seba - nemecký a slovenský.
Katolícke omše kedysi prebiehali v latinčine,
evanjelické bohoslužby v národnom jazyku.
V nemeckom sa služby božie vykonávali v nemčine, v slovendkom v češtine,
pre slovenských evanjelikov bola základom "Bible kralická svatá"
.
Nemecký evanjelický a. v. kostol z r. 1866
.
Slovenský evanjelický a. v. kostol z rokov 1825 - 1835
.
Stará evanjelická fara, kde pôsobili o. i. bratia Karol a Ľudovít Štúr
.
Kaplnka Panny Márie Snežnej
.
Hoci Modra je mesto viníc a dobrého vínka, my sme ako obyčajne,
čakajúc takmer hodinu na autobus,
zakončili našu akciu nadsedemdesiatnikov v útulnej krčmičke pri tradičnom pive.
A nebolo to len pri jednom. A vonku pritom jemne popŕchalo
.
