* * *
Vhodné je vrátiť sa trocha do minulosti. Húni nazbíjali nesmiernepoklady, ich ríša bola veľmi rozsiahla. O Atilovom konci existujeniekoľko verzií:
Jedna verzia: Pred 1555 rokmi (15. 3. 452 n. l.) mal Atila jednu z ďalšíchsvadieb s Ildikou, dcérou burgundského panovníka, ktorého aj s jeho synmi Atilapovraždil. Na svadbe sa zúčastnilo veľa vazalov z porobených území:germánskych, slovanských i ázijských. Po svadobných obradoch pred svadobnou nocou nevestaodrazu vytiahla skrytú dýku a opitému ženíchovi ju vrazila priamo dosrdca. Tak skončil veľký vodca. Nie v boji, ale na začiatku svadobnej noci. Obrovský bol žiaľ Húnov. Atilovi synovia rozhodli na základe radyveštca: pochovať Atilu do troch vzájomne do seba uložených truhiel -zlatej, striebornej a železnej pod zem, pod vodu, do lúčov slnka imesiaca za tmavej noci. Tej noci, keď ho pochovávali, odnášali na rôznestrany 4 veľmi ťažké železné rakvy, 3 z nich naplnené kamením, vo štvrtej boliďalšie dve (strieborná a zlatá s mŕtvolou Atilu a pokladmi). Tú štvrtúmali zakopať pod rieku (dočasne zastavenú a po skončení opäť pustenú).Keď to bolo dokonané, synovia dali povraždiť všetkých, čo sa na tomzúčastnili, takže nik, ani oni sami nevedeli, kde je Atila pochovaný.
Iná verzia: Atila bol porazený a zavraždený v boji na sútoku dvoch riek. Pojeho smrti mu vraj jeho zarmútení vojaci v čapiciach nanosili z okoliahlinu na jeho hrob, takže vznikla veľká mohyla. Pod ňou vrajspočíva Atila, jeho najobľúbenejší kôň, najobľúbenejčia milenka a veľkébohatstvo, poklady, ktoré nalúpil. Nevie sa však, na sútoku ktorýchriek sa to stalo, žiadne dokumenty sa o tom nezachovali, takže to môže byť hocikde na veľmi rozsiahlom území.
Toľko staré legendy. Tých legiend je viac, ale jedno je isté: Atilove hordy, skôr, než ich rozprášili, nazbíjali obrovské poklady. Niktovšak nevie, kde je Atila pochovaný. Atilov hrob hľadali už na mnohýchmiestach Európy. Vidina nesmiernych pokladov je veľmi príťažlivá... Zatiaľ sa ho všaknepodarilo nikomu nájsť.
Jedným z miest, kde Atilov hrob hľadali, je aj kopec Hrádok na severnom okrajiMartina, ktorý leží pri rieke Jordán kúsok od hlavnej cestyVrútky-Kraľovany. Hrádok je 18 m vysoký zrezaný kužeľ elipsovitého, nie kruhového prierezu so strmýmiokrajmi, vypínajúci sa nad okolitou rovinou. Na jeho vrchu bol kedysi cintorínobce Priekopa. Na prvý pohľad sa zdá, že tento kopec je vytvorenýumelo. Od r. 1933 tu robil výskumy s prútikom Ing. Štěpán. V r. 1935 rozrušila verejnosť správa o tom, že prútik Ing. Štěpánana Hrádku reagoval na železo, pripresnejších výskumoch na zlato. Prútikárstvo bolo jeho koníčkom. A osudným koníčkom, ktorý ho doviedol k neslávnemu koncu.
Tak teda Ing. Štépán, ktorý prútikárskym výskumom podrobil kopec Hrádok, natrafil na zlato ukryté v kopci. Najal si teda súkromne robotníkov azačali kopať. Martinské Múzeum A. Kmeťa sa do toho neangažovalo. Prácena vykopávkach budili veľkú pozornosť vtedajšej tlače. Sprvu vykopalijamu, hlbokú 6 m, ale pretože sa jej okraje stále zosúvali, robotnícinechceli ďalej pokračovať a jamu zasypali. Začali kopať štôlňu svystužením ako v bani, mechanizmami, koľajnicami, huntíkmi... Po asi 40 m narazili nasypanú zem zo zasypanej jamy. Do tunela sa nahnala voda. Ing. Štěpánbol presvedčený, že od truhly ho delí už len nepatrná vzdialenosť, alepredsa práce zastavil, koľajnice rozobral... Pre finančné ťažkosti, hoci sa našli i mecenáši. A tým skončili až do dnešných čias pokusy nájsť Atilov hrob v Martine v kopci Hrádok.
A ako skončil Ing. Štěpán? Finančne sa úplne vyčerpal, zruinoval rodinu.Položil sa aj duševne. Nakoniec skončil na psychiatrickej klinike vPrahe, kde sám seba vyhlasoval za vodcu Húnov a kde v r. 1940 ešte pomerne mladý aj zomrel. Takto sa stal lenďalšou obeťou Atilu.
A pre Martinčanov ostali prechádzky k Atilovmu hrobu so spomienkami na nešťastného inžiniera Františka Štěpána...
Pohľad na Hrádok a jeho okolie v časoch hľadania Atilovho hrobu
Vystužená štôlňa v kopci Hrádok so strojmi, koľajnicami a banskými huntíkmi
A takto vyzerá Hrádok dnes - pohľady z rôznych strán - zo západu, z juhu a zo severu
Divoká príroda cestou na vychádzku ku Hrádku na kopci poza dom
Železný mostík ponad Jordán pri jeho sútoku so Sklabinským potokom
ako súčasť cykloturistickej trasy v Turci - kľudný a rozhnevaný Jordán
Mŕtva zátoka Jordánu pod Hrádkom, v pozadí končiare zasneženej Krivánskej Malej Fatry
Ukľudňujúci dušu hladkajúci letný a jesenný Jordán...
...ale na jar aj rozhnevaný, nevmestiaci sa do svojej kože a zaplavujúci svoje okolie
Strmé úbočia kopca Hrádok z rôznych strán - no nevyzerajú na umele vytvorený veľký krtinec?
Pozostatky starého priekopského cintorína na kopci Hrádok.
Hoci cintorín je presťahovaný, niektoré hroby sú stále udržiavané
Pekné výhľady z kopca Hrádok na okolie:
Dva pohľady na Krivánsku Malú Fatru
Pohľad na Veľkú Fatru
Dva pohľady na Lúčanskú Malú Fatru
Pozn.: Keby Ing. František Štěpán žil v dnešnej dobe, istotne by založil občianske združenie na hľadanie Atilovho hrobu. Nemá niekto záujem pokračovať v jeho začatej a nedokončenej práci? Aj v jeho osude?
Pramene:
- M. Vároš: História zlatých pokladov
- J. Skutil: K histórii hľadania Atilovho hrobu
- podklady z Múzea A. Kmeťa
