Prvý raz som sa o týchto dedinách dozvedel niekedy v začiatkoch blogovania od známeho blogera Juraja Drobného. Starší blogeri si ho istotne ešte pamätajú.
Aj tejto zimy som tento nehostinný kraj navštívil niekoľkokrát. V zime, keď podľa kalendára už bola, ale po snehu ani chýru, ani slychu, len všade hmla, i v pravej zime so záľahou snehu.Ta obyčajne Liptovom, späť Oravou alebo naopak.
Z autobusu ešte pred Aquaparkom Tatralandia môžete obdivovať liptovskú raritu, turistickú atrakciu dom naruby, dom hore nohami, postavený na streche.
Z Martina do Vrútok MHD, z Vrútok do Mikuláša rýchlikom, v Mikuláši fúra času na autobus do niektorej z týchto dedín, tak radšej na etapy: autobusom na odbočku do Kvačian, odtiaľ kúsok peši po ceste do Nižných Matiašoviec, zastavenie pri zaujímavom kostole, jednom z najväčších klenotov Liptova, ktorý je obohnaný pevnostným múrom so strieľňami a nárožnými baštami, trocha obdivovania a prehliadky Nižných Matiašoviec, čakanie na ďalší autobus do Borového.
Cesta späť: Z Borového do Zuberca autobus, zo Zuberca do Podbiela ďalší, odtiaľ do Kubína ďalší, v Kubíne prestup na osobák do Kraľovian, prestup na rýchlik do Vrútok a odtiaľ MHD do Martina.
Tých prestupov teda dosť, ale stálo to zato pokochať sa toľkou krásou. Trochu pookriať a zohriať sa v tej zime. Ani raz som tam nezažil vetriská, fujavicu.
Kto by ste ta išli autom, odporúčam zastaviť sa pri týchto objektoch a zhora pozdolaní prudkého stúpania porozhliadnuť sa po okolí.
Takto to vyzerá s cestou z Liptova na Oravu. Plno snehu, množstvo dreveníc. Drevenice sú mojou srdcovou záležitosťou, preto sa sem tak rád vraciam.
