*
.
Obzretie sa hore dolinou Horných dier
.
.
Začiatok Dolných dier s tabuľou náučného chodníka
.
Dlhé cencúle visia po oboch stranách
.
To je rázcestie Ostrvné, odkiaľ sa dá ísť na Nové diery alebo do Bieho Potoka
.
.
Toto sú Nové diery
.
Takto vyzerá zamrznutý rebrík a na ňom veľká prekážka:
poriadna guča ľadu, cez ktorú som nemal odvahu prejsť
.
Takto to vyzerá pod rebríkom. Pošmyknúť sa a spadnúť dole -
neviem, neviem...
.
.
Toto je tá vľká guča ľadu -
prejsť popri nej sa nedalo, človek sa tam nezmestí medzi rebrík a ľad,
dáko sa pokúsiť preškriabať sa ponad ňu tiež nešlo,
lebo hore sa nedalo ničoho zachytiť. Všetko šmykľané, ako ľad obyčajne býva.
Tak som sa odtiaľto radšej vrátil späť na Ostrvné.
Keby som sem z Podžiaru išiel vrchom, tak by som sa z druhej strany hrče
musel vrátiť späť na Podžiar a potom dole Dolnými dierami na Ostrvné
.
To je ešte z Nových dier
.
A opäť Ostrvné
.
.
.
Dobrý pocit prechádzať touto úzkou štrbinou pomedzi vysoké bralá,
z ktorých visia hromady ľadu
.
.
Toto všetko je už z odbočky z Ostrvného do Bieleho Potoka
.
.
.
.
V lete by dobre padlo osviežiť sa pri tejto studničke, teraz som si nedal ani glg
.
.
Celkový dojem:
Zimné Jánošíkove diery sú nádherné, kto ich pozná z leta,
vie si ich predstaviť aj v zime. V lete niekedy voda zurčí aj po
niektorých rebríkoch, v zime nektoré rebríky sú úplne pod ľadom
a snehom, akurát držať sa človek má čoho.
Môže sa tam vybrať obyčajný priemerný turista,
ako vidieť z fotiek, nič tam nie je, čo by bolo nebezpečné,
ak si človek dá dosť veľký pozor.
Pre menšie deti by som to však v zime neodporúčal.
.
