Od kamarátov z Klubu železničných cestovateľov zo Zvolena som dostal pozvánku na Marhát neďaleko Piešťan. Preposlal som ju aj kamarátom do Piešťan, ktorí pri ostatnom spoločnom pive sľúbili, že sa akcie zúčastnia. Ja som naopak hovoril, že na Marhát nepôjdem. Chcel som ich prekvapiť, ale všetko to dopadlo naopak, ako sme hovorili pri pive: ja som sa túry zúčastnil, oni naopak nie. A bol som prekvapený aj pomerne malou účasťou zvolenských turistov.
Do Piešťan vlakom (ja som k nim pristúpil vo Vrútkach), odtiaľ po malej kávičkovej prestávke autobusom do Nitrianske Blatnice. Prechádzka obcou popri udržiavanom kostole a chátrajúcej národnej kultúrnej pamiatke - tamojšom kaštieli zo 16. stor. Kaštieľ bol pôvodne opevnenou stavbou - pevnosťou proti Turkom.
A potom už len horou za pamiatkami našej histórie, kultúrnymi pamiatkami ku kostolíku sv. Juraja a súsošiu Golgota na kopčeku nad ním. Rotunda sv. Juraja patrí k najstarším stavbám na našom území. Pochádza z čias Veľkej Moravy, keď v blízkosti bolo palisádami opevnené sídlisko a okolo prechádzala cesta, spájajúca Ponitrie s Považím.
Na kopčeku nad rotundou nachádza kalvária s ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou, súsoším Golgoty, vytesaným z pieskovca. Pochádza z konca 18. alebo začiatku 19. stor.
Viac sa možno dozvedieť z tabúľ náučného chodníka, rozmiestených okolo turistického chodníka.
Po krátkom oddychu cesta viedla na najvyšší kopček v okolí, na zalesnený kopec Marhát. Z rozhľadne na Marháte je dobrý kruhový výhľad. Žiaľ, tentoraz počasie bolo aké bolo, obloha zatiahnutá, zamračená, ale aspoň nepršalo ako v Trenčíne na Pohode. Počasiu zodpovedali aj výhľady z rozhľadne.
Z Marhátu do sedla Gajda a odtiaľ odskok na Visiace skaly s výhľadom a návrat do sedla Gajda.
Zo sedla Gajda na Krahulčie hory s výhľadom, spustenie sa pod ne do dvoch jaskýň mimo turistického chodníka a návrat na značený chodník.
Pár desiatok metrov pred križovatkou turistických chodníkov Striebornica si sadnem, vytrasiem kamienky z topánky, ktoré ma už veľmi omínali, vstanem, pokračujem po značke. Prídem na križovatku, kamaráti nikde, študujem smerovníky: vodnú nádrž Striebornica nepoznám, Havran poznám, tam je zastávka autobusu do Piešťan, tak sa vyberiem smerom na Havran. O chvíľu mi to predsa len nedá, vytiahnem telefón, pozriem mapu no a vrátim sa späť a z križovatky sa predsa len vydám k vodnej nádrži. O chvíľu stretnem kamaráta, ktorý ma ide pohľadať a spolu sa dostaneme až do Moravian na zastávku autobusu. Na záverečné pivo už nie je čas, ani na obzeranie kaštieľa, hoci je hneď pri zastávke autobusu.
Ale záverečné pivá predsa len boli: rýchlik z Bratislavy meškal, tak prvé pivo v Piešťanoch. Pri prestupovaní vo Vrútkach tiež trochu čakania na vlak do Zvolena, tak aj druhé pivo. Obe pivá len tak na stojáka.
