Tentoraz sa venujem vychádzke z Trenčína do Trenčianskych Teplíc. Necelý týždeň pred touto vychádzkou som bol v Trenčíne na oslave výročia založenia tamojšieho Klubu filatelistov, kde používali príležitostnú pečiatku a usporiadali malú filatelistickú výstavku.
Ale k tej turistickej vychádzke:
Traja nadsedemdesiatnici - dvaja z Piešťan, jeden z Martina - sa zišli na železničnej stanici v Trenčíne. Išli sme po červenej turistickej značke turistickým chodníkom, ale aj tak sme v hore dvakrát tápali. Prvý raz, keď sme prišli na rázcestie, kde sme široko-ďaleko nevideli pokračovať značku, tak sme sa pustili ďalej po lesnej ceste, po ktorej sme prišli. Odbočovala síce a do dosť strmého kopca lesom, ale bola to cesta. Keď sme po pársto metroch do kopca nikde nenatrafili na žiadnu značku, vrátili sme sa späť na rázcestie a vybrali sa zablateným chodníkom popri potoku a na skrytú značku sme aj natrafili. Druhý raz sme sa síce nevracali, ale prešli sme toho viac, ako bolo potrebné. Lesníci buldozerom rozšírili lesnú cestu, stromy okolo vyváľali, aj ten, na ktorom bola turistická značka. Vývratmi zatarasili pokračovanie chodníka, značka nikde, tak sme sa vybrali po lesnej ceste. Veď lesnou cexstou v každom prípade musíme niekde prísť k ľudským obydliam. Mali sme ísť krížom dole kopcom, tade viedol chodník. To sme zistili, keď sme znova natrafili na značku. Takto sme išli dosť veľkou okľukou, ale miernym klesaním, no to hlavné - dostali sme sa dole v doline opäť na správny chodník.
Podľa mapy to bola najkratšia cesta terénom z TN do T. Teplíc
.
..
.
Dva zábery z Trenčína
.
Pri tomto kostole v Kubrej sme sa pustili za značkou do terénu
.
Pohľad sponad Kubrej na obec,
vzadu vežiaky trenčianskeho sídliska
.
Nová ulica nad obcou.
Na okraji ped prvým plotom vyviera prameň vody,
nazdali sme sa, že je to známa Kubranská kyselka.
Okoštoval som, ale bola to len obyčajná voda
.
Aj takto vyzerajú niektoré dedinské nádvoria alebo záhrady
.
.
A to sme už pri tej Kubranskej kyselke s reštauráciou.
Takéto biele vlasy sa tam potulovali
.
.
Hoci toho snehu tam vyššie už nebolo veľa, len také malé fliačiky,
potôčik so špinavou vodou farby bielej kávy upozorňoal na koniec zimy
.
Slnko začalo pripekať, tak som vetrovku zavesil okolo krku,
prehodil cez jedno plece tak, ako to robievali naši predkovia s kabanicou
-
.
Sem-tam fľaky snehu, lepšie sa nám išlo po ňom,
ako po rozbahnenom teréne, kde nám od blata
poriadne oťaželi topánky
.
Takto rozšírili lesnú cestu, pováľali stromy okolo aj s turistickou značkou
a zahradili pokračovanie turistického chodníka.
Značka nikde, hľadali sme ju aj smerom hore, nikde nič.
Tak sme sa vybrali po ceste smerom dole, však dakde na niečo natrafíme
.
Tento výtvor sa tu pekne vynímal
.
.
Dve jašteričky na konci Opatovskej doliny,
kde sme oddychovali a občerstvovali sa.
Tá hore je asi mama, veselo behala sem-tam,
tá dole len vykukla z diery, ale neodvážila sa vom.
Pri diere boli aj zvyšky škrupín z vajec
.
Natrafili sme aj na túto peknú veľkú ropuchu,
celú pokrytú bradavicami
.
.
Samostatne stojaca chatka v hore, nikde navôkol žiadna iná
.
Prameň vody, ale neskúsili sme sa napiť
.
A to už pomedzi stromy sa ukazuje časť Trenčianskych Teplíc
.
Tam vzadu, posledná pod horou,
to je vila, na ktorej kukláči raz robili manévre a
dvere na nej otvárali dynamitom.
A aký to malo dopad?
Vtedajší premiér i vtedajší ex-premiér zabodovali.
Každý z nich u svojich sympatizantov. A to boôo všetko.
Tým prakticky celá vec aj zhasla a už sú to len úsmevné spomienky
.
.
Zábery z Trenčianskych Teplíc
.
Most slávy s tabuľkami slávnych umelcov, ktorým dominuje Chaplinova socha
.
.
-
Zopár tabuliek
.
.
Ďalej prechádzka mestečkom
.
.
Znaky prebúdzajúcej sa jari
.
Do ochodu autobusu - električka medzi Teplou a Teplicami už dávno nechodí -
sme mali hodne voľného času, tak sme si tradične sadli k pivu
v peknom pohostinskom zariadení, kde na stenách viselo množstvo
zarámovaných papierových peňazí, našich i cudzích,
štátov zaniknutých i súčasných, len budúce chývali
.
