Krásna slnečná nedeľa. Fajn počasie, ani veľké horúčavy, tak naozaj príjemne. A ďalšia príjemná partia turistov, tentoraz to boli neplánovane trenčianski turisti.
Pôvodne som mal v pláne prejsť sa s dubnickými turistami trasou z Omšenia cez Baske a Homôlku do Dolnej Poruby. Baske je akýsi posvätný kopec turistov trenčianskeho regiónu a ja som na ňom ešte nebol.
Do Trenčianskej Teplej vlakom, tam o 6:32 prestup na autobus do Omšenia. Dubničania mali autobus priamo z Dubnice. Nastúpim do autobusu, tam skupina turistov, ale nik nie známy a medzi Dubničanmi už mám niekoľkých známych, veď som s nimi bol už na nejednej akcii. V Omšení nevystupuje nik, tak sa, reku, pridám k tejto skupinke turistov, nech idú hocikam. Na konečnej v Dolnej Porube vystúpime z autobusu a o chvíľu za ním príde druhý autobus. Oba autobusy mali z centra Trenčianskej Teplej odchod v rovnakom čase - 6:35. Prvý, ktorým som prišiel aj ja, i tá skupinna turistov, šiel z Trenčína a turisti boli z KST TTS Trenčín. Druhý autobus šiel z Ilavy cez Dubnicu a ním išli do Omšenia aj dubnickí turisti. Trenčianski turisti to mali namierené z Dolnej Poruby ku chate Homôlka a odtiaľ cez sedlo Košariská späť do Dolnej Poruby. Tak som šiel s Trenčanmi, iné mi ani neostávalo, ak som nechcel ísť sám.
Medzi trenčianskymi turistami ma zaujala najmä jedna čiperná turistka. Dozvedel som sa o nej, že pred pár dňami mala krásne životné výročie - neuveriteľných 90 rokov! A tým aj potvrdila moje tvrdenie z diskusie, že nie vek, ale zdravie a kondícia sú najdôležitejšie v turistike. Žijú medzi nami mladí starci, i starí mladíci. Pani Marta Trebatická je stále aktívnou turistkou napriek svojmu vysokému veku, je cvičiteľkou turistiky, vedie akcie turistov klubu. Veľa sa venovala výchove mladých turistov. A ako som videl, jej kondíciu, vytrvalosť a pohyb jej môžu závidieť mnohí mladí, ktorí by jej tempu nevládali. Aj batoh, ktorý niesla na chrbte, bol ťažký, ako hociktorého iného turistu. Takže - klobúk dole pred turistkou pani Martou Trebatickou z KST TTS Trenčín. A som veľmi rád, že som ju poznal.
Nuž tak s trenčianskymi turistami som šiel k chate Homôlka. Ale čo ďalej? Na Homôlku som na mape nenašiel žiaden vyznačený turistický chodník a končiť sa mi ešte nechcelo. Vybrať sa naproti Dubničanom? A čo potom, keď ich stretnem? Pokračovať potom ďalej sám do Omšenia, alebo sa s nimi vrátiť do Dolnej Poruby? Našťastie, tejto dilemy ma zbavili trenčianski turisti, ktorí sa pri chate Homôlka improvizovane rozdelili na dve skupinky: jedna sa pustila po pôvodnej naplánovanej trase cez sedlo Košariská do Dolnej Poruby, druhá sa vybrala na krásny Vápeč. Z tejto strany som na Vápeč ešte nevystupoval, ako traja nadsedemdesiatnici sme naň kedysi išli za krásneho jesenného počasia, keď príroda hýri všetkými farbami, z Košeckého Podhradia do Hornej Poruby. Takže bolo rozhodnuté: z Dolnej Poruby cez Vápeč do Hornej Poruby.
Prídeme do Hornej Poruby, ktorá je už v inom okrese i v inej doline. Tam mal byť koniec túry. Ale z Hornej Poruby spoj do Ilavy až niekedy o tri hodiny. Z Dolnej Poruby spoj do Trenčína ide oveľa skôr. Tak sme si v Hornej Porube na chvíľu sadli na pivo a potom sme sa autobusom previezli nad Dolnú Porubu, t. j. smerom preč od Považia, ta na Valaskú Belú, a tam z hlavnej cesty sme sa spustili horou lesnou cestou do Dolnej Poruby. Hoci Horná a Dolná Poruba sú susedné dediny, sú na opačných stranách kopca a medzi nimi nevedie žiadna cesta okrem lesnej, a teda ani žiadne priame autobusové spojenie.
Takto sme sa dostali späť do Dolnej Poruby, odkiaľ sme aj vychádzali na túru a z Dolnej Poruby autobusom do Trenčína. V Trenčíne som mal tiež ešte dosť voľného času čakaním na vlak, takže nasledovalo ďalšie pivo.
A predsa som sa stretol aj s niekoľkými dubnickými turistami. Pri čakaní nakoniec na autobus v Dolnej Porube som sa stretol aj s niekoľkými turistami z Dubnice nad Váhom, ktorí tam po skončení akcie tiež čakali pri pive na autobus. My s Trenčanmi sme "pivárčili" v Hornej Porube, Dubničani "pivárčili" v Dolnej Porube.A v rôznom čase.
*
Ak by ste si chceli pozrieť, ako to v tomto kraji vyzerá v jeseni, keď príroda hýri všetkými farbami, tu je reportáž z túry nadsedemdesiatnikov z Košeckého Podhradia cez Vápeč do Hornej Poruby:
http://urda.blog.sme.sk/c/311110/Podoby-jesene-II.html
.
