Aj tentoraz počasie v predchádzajúce dni krásne, predpoveď tiež dobrá. Ale zas by to neboli Tatry, aby to nezmenili. Počas výstupu spočiatku nádherne, postupne sa začalo zaťahovať, na vrchole nemastno-neslano, nebolo to to: "Kde oko dovidí". Oko síce dovidelo, ale nie veľmi ďaleko.
*
Sem som sa dostal vlani.
Škoda, že sa teraz nedalo pokračovať odtiaľto.
Musel som si to znova prejsť celé sem od Štrbského plesa.
.
A takto to tam vyzeralo ešte pred dažďom.
Trocha síce mrholilo, ale dážď to celkom nebol.
*
A teraz už tohoročný výstup.
Pohľad na Tatry z raňajšieho rýchlika.
.
Ranné Štrbské pleso ako zrkadlo.
.
Pohľad na Solisko od Štrbského plesa.
.
Zurčiaci divoký potôčik s malými vodopádikmi.
.
Z chodníka som si odskočil trochu bokom k malému Jamskému plesu,
tichému a turistami nenavštevovanému.
.
V doline a na druhej strane pekne,
tu sa však začína mračiť.
.
Aj pohľad na západ je ešte pekný.
.
.
.
Vrcholce susedných kopcov sa skrývajú v hmle, ale apoň nemrholí ako vlani.
Je veľmi sparno, pot sa z človeka leje cícerkom, tričko celé mokré, že sa dá žmýkať, keď zastanem, že si oddýchnem, skloním hlavu, opriem ju o palice, tak z čelenky, nosa a brady kvapká pot ako z pokazeného vodovodného kohútika.
.
Na druhej strane Krivánskeho žľabu pod chrbátom vedie chodník
od Troch studničiek.
.
To je pohľad hore na Kriváň. Veľa však z neho nevidno, hoci je to už len na skok.
.
Aj to je pohľad na Kriváň, ale trochu neskôr. Tie malé dvojnohé mravce tam hore, to sú turisti,
ktorých sa tam bohato urodilo.
.
Pohľad na Krivánske zelené pleso z Malého Kriváňa.
.
Podľa mapy by toto mohol byť pohľad na Krátku a Ostrú.
.
.
.
Pohľady dole do Krivánskeho žľabu. Furt sa tu preháňajú veľké chuchvalce hmly.
.
Takto vyzerá turistický chodník pod vrcholom Kriváňa.
.
Ale vyšportované typy si tu iste prídu na svoje.
.
.
.
.
.
.
To som už na vrchole Kriváňa, keď tu upúta moju pozornosť...
.
...ani nie päťročné chlapča, ktoré sa vynára spoza skaly. Ak to zdolalo ono, prečo by to nemal zdolať aj sedemdesiatročný chlapčisko, no nie?
Na vrchole je postavený drevený kríž.
.
Po pár minútach sa spúšťam znova dole.
.
Ako vyštrbená pílka alebo štrbavý chrup vyzerajú končiare na horizonte.
.
.
Podvečerné Štrbské pleso.
.
Posledný pohľad z vlaku. Onedlho sa ta znova vrátim.
*
Nakoniec ešte vysokohorské zvončeky.
*
Tak takto som sa trepal na Kriváň toho roku, aby som tam videl chcuchlce hmly.
Nie som celkom spokojný, ale čo už? Radšej mu už dám navždy pokoj a vyberiem si dáky druhý tatranský kopec, veď ich je tam habadej. Doteraz sa mi nestalo, aby som opakovane na niektorom z nich natrafil na zlé počasie, hoci na žiadnen som ani nemusel ísť dvakrát. Rysy, Solisko a ďalšie, na ktorých som bol, ma obyčajne vítali s úsmevom, nie takto zachmúrene.
*
Na vrchole som síce mohol pobudnúť aj dlhšie, čakať na krajšie počasie, vlak domov chodí každé dve hodiny, ale večer bolo finále MS vo futbale, tak som sa ponáhľal k televízoru. Keď som prišiel na stanicu dole na Štrbské pleso, bolo dve minúty po odchode zubačky do Štrby, takže som z futbalu videl už len druhý polčas a predĺženie. Ale bol som z neho sklamaný.
