Drotárske umenie má v týchto krajoch stáročnú tradíciu. Hornatý kraj, chudobný na kvalitnú ornú pôdu, nútil obyvateľov hľadať si iné spôsoby obživy. Jedným z nich bolo aj drotárstvo, ktoré tu nadobudlo masívny charakter. Spočiatku drotári uspokojovali len potreby miestneho obyvateľstva, ale postupne, ako sa remeslo vzmáhalo a rozširovalo, drotári si museli hľadať aj iné územia a rozchádzať sa po svete. Rozpŕchli sa po celej Európe.
Spočiatku každý drotár robil individuálne, časom postupne aj drotárstvo prešlo na fabrický spôsob výroby. Dielne a fabričky zakladali nielen u nás, ale najmä v zahraničí: Rusku, Nemecku a Poľsku. Mnohí dnes pod drotárskymi výrobkami poznajú len rôzne predmety z drôtu, ale drotári vyrábali aj plechové výrobky.
Pochod z Dlhého Poľa začínal na hornom konci,
pokračoval spočiatku žlto značeným turistickým chodníkom,
ktorý vedie na Semeteš, aby ho po chvíli opustil a zamieril si to
skratkou lesnou cestou do Turzovky (Terchovej - chyba) a odtiaľ do Vysokej nad Kysucou
.
Autobusová zastávka pri pomníku padlým v 2. sv. vojne
v Dlhom Poli-Hlaváčovej - začiatok pochodu
.
Časť účastníkov akcie.
Ako vidno, začalo trochu mrholiť, kto mal plášť, hneď ho natiahol.
Takéto počasie nás sprevádzalo celou trasou: zima a väčší-menší dáždik
.
.
Hneď na začiatku kvety v záhradke i pri potoku
.
Zatiaľ ešte po spevnenej ceste po žltej značke
.
Chatová osada
.
.
Nahromadené kmene v potôčiku
.
.
Pod nohami rozbahnené lesné cesty preryté lesnými strojmi,
nad hlavou popretrhovaná obloha a z nej studený dážď
.
.
Keď sme opustili značkovanú turistickú trasu,
zavše sme museli hľadať ďalšie pokračovanie
.
.
Kaplnka, pri ktorej sme križovali červenoznačenú turistickú trasu
a kde nás čakal jeden z organizátorov akcie, ten v modrom plášti.
Mohli sme pokračovať po červenej na Semeteš alebo
neznačenou lesnou cestou do Turzovky-Turkova
.
Organizátor nám vysvetľuje pokračovnie neznačenou trasou
.
Sem-tam viselo zo stromov čosi podobné, čo ukazovalo trasu
.
.
.
.
.
Niekde nám cestu križovali pekné žlto-čierne salamandry (mloky - chyba),
ten posledný už vypustil dušu pod kolesami auta
.
Tu sme sa dostali na cestu,
kade už premávajú aj autobusy
.
Tento kostolík v Turzovke, časť Turkov,
by ste darmo hľadali na nejakej mape,
ani na internetovej turisickej nie je zaznačený
.
Malé občerstvenie
.
.
Takto vyzerá Kysuca na hornom konci Turzovky (Terchovej - chyba).
Žiadna poriadna rieka, len taký väčší prudký potok
.
Trošku povyše, pri tejto drevenej soche panny Márie,
je po mostíku prechod ponad Kysucu na horu Žifčáková,
kde sa údajne pri príležitosti 100. výročia zjavenia vo francúzskych Lurdách
zjavila 1. júna 1958 Panna Mária aj tunajšiemu lesníkovi Matúšovi Lašutovi
a potom aj ďalším jeho nasledovníkom.
Toto miesto, nazývané slovenské Lurdy, je pútnickým miestom
(fotka je z prechodu z Turzovky do Korne cez horu Žifčáková -
viac o tom v súvisiacom článku)
.
Medzi Turzovkou a Vysokou nad Kysucou za neustáleho mrholenia
.
Tu končil náš pochod.
Na miesto sme dorazili štyria: dve Martinčanky, jeden Bystričan a ja.
Tri Žilinčanky nastúpili na vlak v Terchovej
.
A v Žiline na stanici krásny krojovaný mládenec v peknom ľudovom kroji
s fujarou (v puzdre) a píšťalkou
.
Drotárske dediny sú charakteristické aj tým, že sú učupené v úzkej dolinke medzi horami, kade tečie potok a vedie cesta. Domy po oboch stranách cesty tvoria v podstate jednu dhú ulicu, niekde sú od dediny vzdialené menšie osady s pár domami. Aj tu sa už málo stretnete s typickými dedinskými gazdovskýi domami s dvorom, záhradou a hospodárskymi budovami, ale takmer všade anglický trávnik, kde nevidno tie rozvoniavajúci harmanček, púpavu alebo zeleninu. Harmanček, púpava a ďalšie sú pre anglický trávnik pliaga.
.
A nakoniec do každého pokračovania časť z najobľúbenejšej básne môjho otca
"Malý drotár" od Svetozára Hurbana Vajanského:
1 Keď išiel tatko do sveta,
pri tomto kľakol buku,
na hlavu moju položil
tú svoju ťažkú ruku;
i pomodlil sa otčenáš
so slzou v starom oku.
Šiel - viac sa mi nevrátil...
i matičku som utratil
v tom samom smutnom roku.
*
