Pochod z Dlhého Poľa začínal na hornom konci,
pokračoval spočiatku po ceste dolu do dediny,
poobzeral som sa po dedine a pustil som sa ďalej
značkovaným turistickým chodníkom do Veľkého Rovného,
popozeral dedinu a odtiaľ väčšou okľukou do Kolárovíc
.
Východiskový bod: pamätník obetiam 2. svetovej vojny v osade Hlaváčová
.
.
Potok Dlhopoľčianka
.
.
Kedysi v Dlhom Poli bola Ľudová tvorba,
dnes je to v mnohých slovenských dedinách takmer len drevo:
ťažba, píly, dosky, výroba paliet, palivové drevo...
.
Kysucká idyla
.
.
Kaplnka povyše dediny a kaplnka v dedine
.
Rodný dom známeho národovca Juraja Čajdu-Dlhopoľského
.
.
Kysucké dreveničky
.
Sympatická fabrička - Strojáreň Dlhé Pole (SDP)
.
Budova obecného úradu
.
Budova bývalej ľudovej školy,
dnes je tu materská škôlka
.
Pamätník spoluobčanom - obetiam 1. svetovej vojny
.
Pamätné tabule na budove materskej škôlky:
prvej slovenskej výstave drotárstva v r. 1940,
ktorá sa konala v tejto budove
a Jozefovi Holánikovi-Bakeľovi, prvému umeleckému drotárovi.
V obci sa upravuje aj jeho rodný dom
.
Ukážka z výrobkov miestnych drotárov,
ktoré sú umiestené v pamätnej izbe v budove škôlky.
Samotným drotárskym výrobkom, ktoré sú k nahliadnutiu
v Dlhom Poli a Veľkom Rovnom, venujem záverečný článok
.
V tejto peknej dreveničke je predajňa
.
.
Kostol v Dlhom Poli
.
Pamätné tabule na miestnej fare
.
Bývalý kultúrny dom ukazuje na nedostatok financií -
napriek tomu obec žije bohatým kultúrnym životom
.
.
Dva pohľady na Dlhé Pole z vŕškov nad dedinou
.
Kysucká pohľadnica
.
Aj Veľké Rovné ma vítalo idylou
.
Tabuľa náučného chodníka, venovaná drotárstvu
.
.
Kysucké dreveničky
.
Táto krásna drotárska drevenica je aj na propagačných materiáloch
.
Uzučká ulička, medzierka, akých na dedine bývalo veľa neupravených,
vedie z námestia ku kostolu
.
Kostol vo Veľkom Rovnom
.
Pamätník spoluobčanom - obetiam 1. svetovej vojny
.
Budova obecného úradu, v ktorom je umiestené aj obecné múzeum drotárstva
.
Ukážka z výrobkov miestnych drotárov,
ktoré sú umiestené v miestnom múzeu na obecnom úrade.
Samotným drotárskym výrobkom, ktoré sú k nahliadnutiu
v Dlhom Poli a Veľkom Rovnom, venujem záverečný článok
.
Námestie, kde v stredu boli trhy.
V budove vzadu bude umiestené múzeum drotárstva
.
.
.
Kysucké pohľadnice
.
Vlastnozobáková novostavba, na ktorú netreba ani hotovosť,
ani drahú hypotéku
.
Keď som vyšiel na hrebienok,
opustil som značený turistický chodník a pustil som sa
na vlasnú päsť po hrebienku
.
.
Kysucké pohľadnice
.
Pri tejto hŕbke kamieňov som opustil hrebienok
a pustil sa horou dole do doliny
.
Prví a jediní ľudia, richtujúci siahovicu dreva na kúrenie,
na ceste z Veľkého Rovného
.
Tu som zišiel z hory na hradskú, vedúcu z Bytče do Makova.
Ak sa dobre pamätám, bola to časť Kolárovíc - Slopkov
(alebo to bola časť Škorupy?)
.
.
Kolárovický potok a jeho prítok
.
Pamätník spoluobčanom - obetiam 1. svetovej vojny
.
.
Pri dome ľudového rezbára Milana Mičienku,
ktorého som predstavil v článku o farskej galérii drevených sôch
umiestených voľne v prírode v parku pri fare
.
Vo dvore rezbára - asi sú to sochy na konzerváciu z galérie.
.
.
Kysucké dreveničky
.
.
Kostol v Kolároviciach
.
Drevorezba pri vchode do kostola
.
Vnútrajšok kostola
.
.
.
.
.
.
Farská galéria alebo jej torzo -
kedysi tu bolo viac ako 20 drevených sôch,
mnohé z nich boli veľmi napadnuté hubami.
Milan Mičienka vtedy spomínal nedostatok peňazí
na ich konzerváciu. V článku spred vyše dvoch rokov
som upozorňoval na toto napadnutie sôch hubami.
Žiaľ, Milan Mičienka nebol doma, aby som sa ho na to pospytoval
a nik zo zopár okoloidúcich, ktorých som sa na to spytoval,
mi nevedel (alebo nechcel?) nič o tom povedať.
Kto si chce pozrieť všetky sochy, ktoré tam boli, môže ich vidieť
v súvisiacom článku Krása dreva - II.
.
Ostatný pohľad na Kolárovice z hradskej nad dedinou,
kde som čakal na autobus do Bytče
.
Pozn.:
V Dlhom Poli budú 29. júna oslavy 150. výročia narodenia
umeleckého drotára Jozefa Holánika-Bakeľa, spojené s dňom
drotárskeho sympózia
Svetozár Hurban Vajanský:
Malý drotár
2
Nuž s Bohom, rodná dedina!
Už ranný vietor dýše;
jak ladno kynie kostol náš
zo svojej lipnej skrýše.
Ten chodník biely, haditý:
rád by ma volal spiatky:
"Hoj, nechoď, šuhaj, z dediny,
niet v svete druhej otčiny,
vráť sa do pustej chatky".
*
