Masarykova chata v Beskydoch na slovensko-moravskej hranici oslavovala sedemdesiate narodeniny, tak som sa pridal aj ja medzi gratulantov. A tých tam bolo neúrekom.
Vo vlaku zo Žiliny do Čadca turistky zo žilinského klubu turistov Slovan Malá Fatra
.
Ako sa tak rozprávam s ďalšou žilinskou turistkou, ona mňa presviedča,
že z Makova je na Masarykovu chatu bližšie,
ja ju presviedčam, že bližšie je z Vyšného Kelčova,
podíde k nám ďalšia turistka a pridá sa na moju stranu.
Vysvitne, že sú tam turisti z Dubnice, ktorí tiež idú ta, a tiež z Kelčova.
Ja ako prakticky hluchý pri rozhovore takmer kričím, hoci si to neuvedomujem,
takže náš rozhovor počul celý vozeň, a teda aj Dubničania.
Aj som sa potom musel hanbiť, keď mi Dubničanka hovorí, že ma poznala podľa hlasu
a ja som ju nepoznal, hoci párkrát som bol na akcii aj s Dubničanmi.
Ale to je tak: ja chodím s klubmi turistov z celého Slovenska
a všetkých si nedokážem zapamätať, ale keď sa zjavím s niektorým klubom,
tak mňa ako jedného cudzieho si oni zapamätajú.
No a potom sme si s Dubničanmi cestou na chatu zaspomínali...
.
Celou cestou do Vyšného Kelčova hmly, až tam na konečnej autobusu sa ukázalo slniečko,
ktoré nás potom sprevádzalo cez celú akciu.
To sú turisti z Dubnice, ktorí sa hore vybrali tiež z Vyšného Kelčova,
hoci všetci ostatní turisti išli vlakom do Makova a odtiaľ hore na chatu
.
Dom na samote, ale plyn zavedený, hoci na Kysuciach všade okolo plno dreva
.
Ranná pavučina
.
Studnička, ale vodu som neokoštoval, hoci to inokedy mám vo zvyku
.
Ranný opar nad horami na slovenskej strane.
Ale na záver akcie, to už pri pive v Makove, som závidel jednému Moravákovi
jeho zábery hmly nad moravskými horami
.
Každá chata s vlastnou krytou studničkou
.
Veselá partia Dubničanov
.
Kvapky vody na tráve
.
To už na hrebeni obdivovanie moravskej strany
.
Lysá hora, nazývaná Kráľovná moravsko-sliezskych Beskýd
.
Obrovské mravenisko na budúci rok možno pohltí aj susedný hraničný kameň
.
Hubári v podstate len na prechádzke okolo turistického chodníka,
len prechádzali z jednej strany hranice na druhú, žiadne huby.
Huby sa nezbierajú tam, kde chodia stovky hubárov,
ako to bolo aj v minulú sobotu v týchto miestach.
Keď ísť na huby, tak tam, kde chodí málo hubárov a nielen pár metrov od chodníka
.
Chata Kmínek na slovensko-moravskej hranici
.
Dosť nezvyklé - vzdialenosti v km, nie v minútach.
Takto sa vzdialenosti udávajú pre cyklistov
.
Hraničný kameň 27/3 - z oboch strán
.
Na slovenskej strane je CHKO Kysuce, na moravskej CHKO Beskydy
.
To už je pri Masarykovej chate
.
A tu ďalší známy - tentoraz turista z Moravy. Párkrát sme sa stretli tu na Kysuciach.
Poznal som ho hneď, on mňa nie. Ani sa mu nečudujem -
vždy doteraz pri našom stretnutí som mal bradu a fúzy, tentoraz nie,
veď bolo len pár dní po jesennej rovnodennosti. A na štyri pohanské sviatky v roku
- dvakrát na rovnodennosť a dvakrát na slnovrat brada a fúzy idú dole:-)
Aj Dubničanka ma poznala po hlase
.
Takto to vyzeralo pri chate - mladô, starô, dvojnohô, štvornohô, ženskô, mužskô...,
ale hlavne turistickô. Hlava na hlave ako na manifestácii
.
Ani prejavy ako na manifestácii nechýbali
.
Hraničná postavička z umelohmotných črepníkov na hraničnom kameni
.
Ruské kolky - ako dávno som už niečo podobné nevidel a nehral.
Nenáročné na priestor, ako kolky môžu poslúžiť i naplnené umelohmotné fľaše, ako guľa lopta...
.
Odhalenie pamätníka česko-slovenskej vzájomnosti
.
Aj vatra priateľstva sa rozhorela, hoci sa jej neveľmi chcelo
.
Zahrali aj českú a slovenskú hymnu, ale aj hymnu beskydskú
.
To už odchádzajú dievčence z Vysokej nad Kysucou.
Ja som sa dole vybral samostatne, na Kysuciach medvede nieto,
chcel som späť ísť inou trasou ako ta
.
Tu sú už vzdialenosti v obvyklých časových jednotkách
.
Keď som prechádzal okolo nich, akoby na povel obe sa odrazu na mňa zvedavo zahľadeli,
keď som ich minul, pokračovali v pasení sa ďalej
.
Tu, v mieste Makov-Gašparíkovci, som zišiel na hradskú a naľavo sa vybral do centra Makova
.
Chátrajúca, kedysi pekná drevenica
.
Hold ženám-matkám v centre Makova
.
V makovskom kostole
.
Veranda plná turistov, v krčme len mladá krčmárka s kurizantom.
Do odchodu vlaku do Čadce ešte ďaleko, samému sa mi pri pive nechcelo sedieť,
tak som si prisadol s pivom k dvom turistom. Pustili sme sa do reči a vysvitlo,
že sú to moravskí turisti a čakajú na autobus domov. Dokonca - moravskí Poliaci.
Majú svoj turistický klub a vlastnú stránku: http://www.ptts-beskidslaski.cz/
V nasledujúcu sobotu majú plánované z Veľkého Borového do Dolného Kubína,
a hoci som to už šiel, aj by som sa s nimi rád prešiel, ale v tom istom termíne
je aj každoročné stretnutie starších turistov na Bralovej skale
pri Remate medzi Skleným a Handlovou, takže... v sobotu Bralová skala
za každého počasia
.
Po vystúpení z vlaku na žilinskej stanici sme mohli pár minút obdivovať parný rušeň Albatros,
jediný pojazdný exemplár, ktorý sa práve vracal do domovskej stanice v Bratislave.
Niekdajší rýchlikový Modrý Albatros - pýcha strojárov z Plzne i železničiarov,
ale aj nadšencov z Bratislavy, ktorí ho spojazdnili
.
Aj jesenné lúky majú svoje čaro
.
