Kamaráti 75+ ma pozvali na prechádzku Strážovskými vrchmi z Trenčianskych Teplíc do Dubnice nad Váhom cez Kamenné vráta, tak som sa pridal k nim. V týchto miestach sme čo-to už pochodili, či s dubnickými turistami, či sami. Bol som zvedavý na tie Kamenné vráta, ale najviac ma lákal ten záverečný ceremoniál našich túr - posedenie pri pive.
Prechádzka lesom, najmä tým jesenným, je pohladením duše.
Z Kamenných vrát sme síce toho veľa nemali, neviem, možno sme išli len popod ne. Na poriadne skaly sme nikde nenatrafili, len zdiaľky sme pomedzi stromy videli akési bralá. Keby aspoň lístie už bolo celkom opadané, ale pod nohami už šuchotalo, no na stromoch ho bolo ešte stále dosť na to, aby zacláňalo výhľad.
Počasie nám prialo. pekné jesenné slniečko, len keď sme sa už spúšťali do Dubnice, videli sme nad ňou dúhu. Vznášala sa nad mestom, nie až niekde v diaľke. Našťastie, naša prechádzka sa zaobišla bez dažďa.
S pivom to tiež hrozilo, že z toho nič nebude, lebo okolo stanice žiadna piváreň. Museli sme prejsť okľukou popod štreku na druhú stranu a tam sme takú fajn piváreň našli.
*
Hoci na tento deň som mal viac zaujímavých pozvánok, využil som príležitosť poprechádzať sa Badínskym pralesom. Prechádzka pralesom nie je každodennou príležitosťou.
Badínsky prales bol vyhlásený za chránené územie už v r. 1913. Patrí medzi naše najstaršie chránené územia. Od r. 1994 je národnou prírodnou rezerváciou. Nachádza sa v Kremnických vrchoch nad obcou Badín pri Badínskom potoku. Badínsky prales tvoria najmä bukové a jedľové kvetnaté lesy (jedľa biela), lipovo-javorové sutinové lesy, jaseňovo-jelšové lužné lesy. Hoci do pralesu vedie spevnená lesná cesta, veď k nemu prevážali návštevníkov autobusom, vstup do pralesa je povolený len špeciálnym exkurziám alebo s lesníckym sprievodcom. Využil som príležitosť navštíviť ho na deň otvorených dverí.
Problém som mal s dopravou do Badína. Spojenie malo byť bezproblémové s prestupom z vlaku na autobus v Bystrici. Na novej stanici obchodov plno, aj autobusových zastávok dosť, ale nech som hľadal, ako hľadal, Badín som nikde nemohol nájsť. Spytoval som sa cestujúcich, spytoval som sa vodičov, čo tam prichádzali autobusmi, spytoval som sa upratovačiek, hľadal som na svietiacej tabuli, na digitálnom stojane, nikde nič. Keď som sa spytoval vodičov autobusov, prímestských i MHD, či stará stanica ešte funguje, všetci tvrdili, že už nie. Dodatočne som sa dozvedel, že autobus do Badína až na horný koniec išiel zo starej stanice. Aby som sa ta dostal, tak som šiel z Bystrice vlakom do Vlkanovej, odtiaľ ponad Hron a rýchlostnú cestu peši do Badína. V Badíne pri tabuli pozerám, ako ďalej k lomu, zastaví tam auto, vystúpi z neho mládenec a tiež je zvedavý na cestu k lomu. V aute mali ešte jedno miesto, tak ma vzali. Od lomu ku pralesu potom premával kyvadlový autobus. Po skončení akcie sa mi nechcelo čakať na autobus, tak som sa s niektorými vybral peši. Oni išli na parkovisko k lomu, ja až na autobus v dedine.
Záujemcov o exkurziu bohato, parkovisko museli dať pri lome, v dedine by boli autami zaplnené všetky ulice, veď tam boli autá s ECV z celého Slovenska.
Pretože do odchodu autobusu do Bystrice som mal ešte čas, prešiel so sa aj po dedine a na pivo Urpín som si sadol až v reštaurácii na štácii. Katolícky kostol bol otvorený, evanjelický bol síce zatvorený, ale ochotne mi ho otvorili
Kto má záujem navštíviť Badínsky prales, najbližšiu akciu poriada Zvolenský senioriát ECAV a cirkevný zbor ECAV v Badíne v najbližšiu sobotu dňa 28.10.2017. Tu je na pravej strane pozvánka na akciu
