Liptovský hrad mal významnú úlohu v dejinách: bol dôležitým pohraničným hradom pri ceste vedúcej priesmykom medzi Liptovom a Oravou do Poľska. Po rozpade veľkej Zvolenskej župy na menšie (Zvolenská so sídlom na zvolenskom Pustom hrade, Turčianska so sídlom na Znievskom hrade, Oravská so sídlom na Oravskom zámku a Liptovská) sa stal r. 1340 strediskom samostatnej Liptovskej župy... Nachádza sa v katastri obce Liptovská Sielnica (odtiaľ aj názov Sielnický hrad) na vrchu Sestrč v Chočských vrchoch vo výške presne 1000 m. n. m. (podľa literatúry) alebo 993 m. n. m. (podľa turistickej značky) a bol najvyššie položeným hradom na území Slovenska (druhým je hrad Zniev v Turci, tretím Muráň na Gemeri). Výškové prevýšenie hradu oproti východisku v dedine je menšie: len asi ako tri-štyri futbalové ihriská, postavené na seba po dĺžke. Ale pretože ten výškový rozdiel je na krátkej vzdialenosti, tak stúpanie na hrad je strmé. Samozrejme, že aj história Liptovského hradu zodpovedá jeho niekdajšiemu významu. Postavili ho v polovici 13. storočia. Spočiatku bol kráľovským majetkom, potom bol v moci Matúša Čáka, po jeho smrti v držaní magistra rytiera Donča, potom moravského margrófa Prokopa a Ladislava Opolského, znova kráľa po jeho dobytí, potom ho dostal Ladislav Rikolfi, ďalej Pongrácovci, po nich Peter Komorovský, ktorý sa spolčil s poľským kráľom proti Matejovi Korvínovi, Matej Korvín sa ho zmocnil a nechal ho vypáliť. Odvtedy jeho zvyšky stále chátrali. V osemdesiatych rokoch minulého storočia pri archeologických bádaniach boli jeho zvyšky zakonzervované.
Pohľad na zahmlené ráno z balkóna. Pre porovnanie: vľavo ráno v deň výletu, vpravo ráno v predchádzajúce dni
Cesta z kúpeľov krížom cez kopček do Kalamen, ktoré boli východiskom prechádzky
Turistická smerovka v Kalamenoch
Krátka história hradu
Voľne prístupné jazierko s vyvieračkou termálnej železitej liečivej vody uprostred na začiatku Kalamenskej doliny s kúpajúcimi sa turistami hneď zrána
Ktorým smerom sa vybrať? Obe cesty dovedú človeka na hrad. Ja som sa vybral tou dlhšou cez Kalamenskú dolinu, reku, bude menej náročná, keď trvá dlhšie. Ale čerta rohatého, bola ešte náročnejšia ako tá, po ktorej som naspäť opačnou stranou zostupoval
Horský potôčik Kalamenianka tečúci Kalamenskou dolinou
Dve studničky studenej pramenitej vody na odbočke z Kalamenskej doliny do sedla a ďalej na hrad
Kvety na sedle na horskej poľane
Divočina pri výstupe na hrad
Bralá a strmé zrázy pár metrov od chodníka, ktorý vedie po skalnom hrebeni na hrad
Hlboko dole sa kľukatí lesná cesta dolinou
Prvé stretnutie s pozostatkami Liptovského hradu: zvyšky útočištnej veže
Kríž, umiestený pod múrmi zvyškov hradu, o ktorom mi miestny obyvateľ povedal toto: Patrí učiteľovi, ktorý sa na múre hradu opaľoval a pri hrejivých lúčoch slnka zaspal, asi zo sna sa mykol a spadol do priepasti a zabil sa
Najvyššie položené časti hradu zarastené burinou a chrastím
Pozostatky dvorany
Pozostatky nádvoria hradu
Na takýchto skalách sa kedysi budovali prakticky nedobytné hrady
Zvyšky múrov nad priekopou
Drevená lavička ponad hradnú priekopu
Slnko, vykúkajúce spoza hmly
Pohľad hore z úpätia hradu
A pohľad dole do podhradia, vzdialenejší priestor sa skrýva v mliečnej rozplývajúcej sa hmle
Vyšlo slnko, všetko skrásnelo a vrátil som sa znova hore na hrad.
Jedna strana bývalej komnaty...
...a jej náprotivná strana
Skalné bralá a nad nimi horská poľana na náprotivnej strane doliny
Pohľad na Choč, najvyšší vrchol Chočského pohoria, vyčnievajúci z hmly
Panoráma Choču a jeho širšieho okolia
Bralá náprotivnej strany doliny
Končiare Nízkych Tatier
Priekopa pod hradom a priestor za ňou
Rebrík na výstup na hrad z priekopy z opačnej strany
Výhľad na Choč pri zostupe
Turisti v prírodnom jazierku okolo obeda. Niektorí až z Česka, ale navštevujú ho aj Nemci, Poliaci...
Nakoniec krásne drevené súsošie Cyrila a Metóda pred kostolom v Kalamenoch
A nasledovala už len cesta krížom cez vŕšok z Kalamen do kúpeľov Lúčky
Posledný pohľad na mohutný Choč z dediny
Pozn. 1: Toto je môj prvý článok v HTML. Kdesi sa mi "stratili" lišty s ikonami, tak som sa kvôli tomuto článku na staré kolená pustil do štúdia aspoň základov HTML
Pozn. 2: História hradu z knihy Ľudovít Janota: Slovenské hrady, výber z povestí, Tatran, 1974
Pozn. 3: Ak by niekto hľadal Liptovský hrad podľa tejto mapy:
http://mapy.pravda.sk/#zoom=1&x=825333&y=5453202&map=83&base=85
nenájde ho na začiatku Prosieckej doliny. On je o niekoľko km juhozápadnejšie medzi Kalamenmi a Bukovinou.
