S kamarátom zo Zvolena sme sa vybrali do troch prírodných pamiatok v okolí Slovenskej Ľupče. Hron a dolina oddeľuje Nízke Tatry na pravej strane od Slovenského rudohoria na ľavej strane Hrona.
Na pravej strane sa rozprestiera Mackov bok, prírodná rezervácia európskeho významu s rozlohou 3,75 ha s bohatým výskytom teplomilnej kveteny na vápencovom podloží, najmä viacerých druhov ponikleca a ďalšej kveteny. Ja si však pamätám aj bohatší výskyt ponikleca na stráni pri ceste nad Liptovskou Lužnou, keď som šiel z Partizánskej Ľupče cez Magurku, Železnô a Liptovskú Lužnú do Liptovskej Osady. Zachovanie bohatstva tejto lokality vyžaduje jej pravidelné prepásanie. Najvhodnejším obdobím na návštevu Mackovho boku je skorá jar - od marca do apríla, kedy kvety poniklecov zafarbia jeho stráne do fialova.
Prírodná pamiatka Ľupčiansky skalný hríb sa nachádza nad ľavým brehom potoka Ľupčica v lese nad domami a fabrikou na svahu Stráne. Vznikol zvetrávaním usadených hornín pôsobením vetra, dažďa a mrazu. V okolí skalného hríbu, v piesočnatých usadeninách, sa nachádzajú skamenelé schránky morských mäkkýšov. Rozloha rezervácie je 21 300 m². Skalný hríb je podobný markušovskému hríbu a útvarom pri Súľove. Povyše skalného hríba v lese sú ďalšie hríby, ktoré však vidno len z bezprostrednej blízkosti, lebo sú ukryté medzi stromami.
Obe tieto prírodné lokality sú ľahko prístupné, turistický chodník by ste tu však márne hľadali, nieto ho nikde.
Na ľavej, rudohorskej strane sa týči nevysoký, ale strmý vrch Šupín. Sú tu početné bralá, skalné vežičky, bašty a skalné okná, ktoré pripomínajú ruiny starého rozpadnutého hradu. Šupín je opradený mnohými povesťami - o tajomnom kamennom hrade, čiernej panej a nesmiernom bohatstve v jeho útrobách, ale aj o vílach a rusalkách, ktoré vábili pltníkov a v šupínskych krútňavách čakali na svojich ženíchov. Pretože neskrýva v sebe rudné žily ako niektoré iné kopce tejto oblasti, nikdy nebudil pozornosť baníkov. Rozkladá sa na ploche 11,89 ha.
Pretože neplánovane sme sa hodne zdržali na Kláštorisku, nachádzajúcom sa priamo v obci, a pretože z čiernych oblakov padlo zopár kvapiek, vrch Šupín sme si nechali niekedy nabudúce. A dobre sme urobili, lebo cestou autobusom do Bystrice sa spustil aj poriadny dážď, ale keď som po posedení si pri pive opúšťal vlakom Bystricu, zas svietilo slnko ako ráno na začiatku prechádzky.
Ako tak s kamarátom sedíme pri studenom pive pred výstupom na Šupín, pridá sa k nám sympatický starší pán Igor Bobok. Zrejme nás dvoch uznal za skupinu a keď sme mu porozprávali, ako sme chodili zvedaví okolo Ľupče, ochotne nás priviedol ku Kláštorisku, odskočil si domov pre kľúče od bráničky Kláštoriska, býva hneď na druhom brehu od potoka Ľupčica, odomkol bráničku, vpustil nás dnu a oboznámil nás s históriou a súčasnosťou Kláštoriska, za čo mu srdečne aj touto cestou ďakujeme.
Hoci v Slovenskej Ľupči som bol neraz, okrem stredu obce, dvoch kostolov a hradu nad obcou, som o žiadnych iných prírodných či kultúrnych pamiatkach nevedel, preto tým viac som bol prekvapený Kláštoriskom. Kláštorisko je umiestené pri ceste zo stredu obce smerom na Bystricu. Kedysi tu stál kláštor. Niečo z histórie Kláštoriska: https://nasabystrica.sme.sk/c/2783704/klastorisko-v-slovenskej-lupci-este-nevydalo-vsetky-tajomstva.html
Archeologické nálezisko stredovekého kláštora (nemocnica, neskôr evanjelické lýceum), bolo vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku. Najstarším historickým dokladom o existencii kláštora v Slovenskej Ľupči je listina z roku 1263
Archeologický park Kláštorisko je otvorené v mesiacoch júl a august každý deň okrem pondelka, mimo sezóny len pre skupiny na požiadanie.
*
.
