Rýchlik do Trnavy prišiel približne s polhodinovým meškaním, autobusový spoj, ktorý sme mali naplánovaný, na nás nečakal a išiel načas podľa svojho cestovného poriadku, takže už 10 minút pred naším príchodom bol v ťahu. Ďalší až o hodinu a práve niečo z tej hodiny meškania, aspoň taká polovic, nám nakoniec v Dobrej Vode chýbala. Takto hrad musel padnúť a možno sa našej návštevy ešte dočká, lebo tam sú zaujímavé aj iné objekty. Keby sme išli na hrad, chlapci z Piešťan by sa ako-tak dostali domov ešte za vidna, ale ja do Martina horko-ťažko až po polnoci.
Takže keď sme mali v Trnave more času pri čakaní na nasledujúci autobus, prechádzka začala netradične pivom na terase krčmy pri trnavskej stanici a skončila tradične pivom na terase krčmy pri zastávke autobusu v centre Dobrej Vody.
Toto je len náhradný program,
v tom čase sme už mali byť na naprostred dediny v Naháči
.
V diaľke z autobusu bolo vidno "akési" hrubé veže Jaslovských Bohuníc,
proti ktorým majú veľké výhrady najmä Rakúšania,
pre ktorých je náhradou tých veží tečúca voda
.
.
Pekne upravené námestie v Naháči aj s tečúcou vodou
.
.
Ešte stále Naháč
.
Obec možno nazvať aj Dedinou tulipánov,
takmer v každej predzáhradke kvitli tulipány rôznej farby
.
.
Cesta z dediny poľnou cestou do hory
.
Ale na kraji hory plno takýchto skládok rôzneho odpadu,
typický obrázok našej prírody a vyspelosti obyvateľov
.
Ostro to kontrastovalo s fialkami tiež na kraji hory
.
Fajn cesta horou po mäkkom suchom podklade
prechádzovým tempom
.
Pri horárni kvitla aj čerešňa
.
Pekná imitácia starej parnej mašiny
(na kotle sú viditeľné písmená ČSN)
.
.
Tu pri horárni obklopení kvitnúcou zimozeleňou
sme si urobili prvú prestávku na občerstvenie
.
.
.
Okolie bývalého kláštora celé posiate okrem informačných tabúľ
i citátmi z biblie a výrokmi známych osobností
.
Takto pravdepodobne vyzeral františkánsky kláštor s kostolom Kataríny Alexandrijskej Kláštor bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Staval ho taliansky staviteľ Pietro Spazzo. Katarínka bola v dávnej minulosti miestom života mníchov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu z bližšieho i vzdialenejšieho okolia. V priebehu rokov bola niekoľkokrát poškodená tureckými nájazdmi, ale aj cisárskymi vojskami. Vždy však bola opravená a život v nej koloval ďalej. V júli 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený a úplne zanikol. Mnísi ho museli opustiť, inventár bol porozdávaný okolitým kláštorom i obciam a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Zub času dokonal svoje
.
.
.
Pravdepodobnecely mníchov
.
Kostol s vežou
.
.
Hlavný oltár
.
-
.
.
.
.
Poprezerali sme to všetko a pobrali sme sa pomaly ďalej
.
Široké okolie Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty
.
.
.
.
Hneď pri kláštore je pamiatka na úzkorozchodnú lesnú železnicu.
Slovensko bolo kedysi celé posiate podobnými železničkami
na dopravu vyťaženého dreva z hôr na píly.
Je tu zopár huntíkov, nákladných vozňov, i funkčná
malá parná lokomotíva, ktorá bola uzvretá v tom depe
po ľavej strane
.
Malé Karpaty za krásneho jarného slnečného počasia
.
Ďalej smer Dobrá Voda
.
Obzretie späť na Katarínku, nad okolím z nej trčí len zvyšok veže
.
Lesné sezónne jazierko
-
.
Pomedzi stromy sa ukazuje Dobrá Voda
.
Slepúch naprostred poľnej cesty sa vyhrieval na teplom slniečku
.
Aj stromy zomierajú na starobu
.
Tam v diaľke vidno pozostatky dobrovodského hradu
.
.
.
Tri pohľady dole na Dobrú Vodu
.
V dedine krásne kvitli magnólie
.
Dobrovodský kostol stavali úctyhodnú dobu: od r. 1788 do r. 1819
.
.
Pamätná izba významného bernolákovského básnika Jána Hollého,
ktorý tu po požiari madunickej fary žil od r. 1834 až do skonu v r. 1849
na fare u svojho priateľa Martina Lackoviča.
Tu ho navštívili aj Štúr, Hurban a Hodža, keď sa radili
o zavedení stredoslovenského nárečia ako spisovného jazyka.
U Hollého našli pre to plné pochopenie a podporu
.
Náhrobný pomník Jána Hollého nad jeho hrobom
na dobrovodskom cintorín
.
.
Zaujímavé "dvojnohé" náhrobné pomníky na cintoríne
.
No a takto pri pive traja nadsedemdesiatnici
(tretí mal v ruke fotoaparát) počkali na autobus.
Na le trčí aj netbook, by sa fotografie z aparátu
hneď stiahli a preniesli na USB-kľúč
.
Pozn.: Aj v Naháči, v Dobrej Vode, ale aj v iných dedinách nablízku
je dosť pamätihodnstí a nemých svedkov histórie,
ktoré stojí za to uvidieť, takže časom sa sem ešte vrátim
.
