Všetko obce Levického okresu. Okresné mesto patrí do niekdajšej tekovskej župy, so svojím hradom bolo určitú dobu jej centrom, tieto obce však všetky patria do bývalej susednej hontianskej župy. Zaujímavé: Banská Štiavnica a okolité obce patria do Hontu, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Kremnica a okolité obce patria do Tekova.
Z Levíc do Pukanca vedú dve autobusové linky. dlhšia cez Žemberovce, Bátovce a ďalšie obce končí v Pukanci, kratšia cez Novú Dedinu a Pukanec končí v Uhlisku. Použil som obe autobusové linky. Kombinácia dopravy vlakom (do Levíc a späť z Levíc), autobusom z Levíc do Bohuníc, z Pukanca na Uhliská, z Uhlísk späť cez Pukanec do Devičian, z Bátoviec cez Pečenice do Levíc, peši z Bohuníc do Turčanovho mlyna a späť do Bohuníc a z Bohuníc do Pukanca a z Devičian do Bátoviec.Takže moje putovanie bolo takéto: Vlakom do Levíc, autobusom cez Bátovce a Jabloňovce do Bohuníc, peši z Bohuníc do Pukanca, autobusom z Pukanca na Uhliská, autobusom z Uhlísk cez Pukanec do Devičian, peši z Devičian do Bátoviec, autobusom z Bátoviec do Pečeníc, späť do Bátoviec a ďalej do Levíc, z Levíc vlakom. Zaujímavosťou bolo aj to, že keď som nastúpil do autobusu v Bátovciach do Levíc, autobus sa vybral opačným smerom - cez starý kamenný most do Pečeníc, odkiaľ sa po krátkej prestávke vrátil späť cez Bátovce do Levíc, takže som sa cez starý kamenný most previezol autobusom oboma smermi.
Pretože z autobusu v Leviciach som uvidel neďaleko aj levický hrad, vystúpil som na kraji Levíc, pobral sa na hrad, troška sa tam poštveral, prezrel si Tekovské múzeum v budove na nádvorí a pobral sa na stanicu na pivo a na vlak.
Dvomi naj obcami v tom okruhu boli Pukanec a Bátovce. Obe obce so slávnou históriou. Bátovce som už kedysi navštívil kvôli krásnemu starému trojoblúkovému kamennému mostu, Pukanec som predtým ešte nenavštívil.
Pukanec je obec na úpätí Štiavnických vrchov. Kedysi slobodné kráľovské mesto, jedno zo Zväzu stredoslovenských slobodných kráľovských banských miest (Banská Belá, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Ľubietová, Nová Baňa a Pukanec). Zväz vznikol v r. 1388. Ak teda Pukanec bol vo zväzku s týmito mestami, tak musí mať aj slávnu históriu. V roku 1559 si mestá Zväzu vytvorili vlastné evanjelické vierovyznanie, známe pod názvom Confessio Heptapolitana. V čase reformácie kostoly v týchto mestách boli evanjelické. A hoci mestá a ich obyvatelia boli slobodní, podriadení priamo vladárovi, nie nevoľníci, mohli sa napr. voľne sťahovať, o nich neplatilo to známe "Akého vyznania je pán, takého vyznania sú poddaní", ako evanjelici v čase silnej protireformácie nemohli mať evanjelický kostol. Do zväzku týchto významných hornouhorských banských miest patril Pukanec preto, lebo sa tu ťažilo striebro. Mestečko malo mnohé výsady, o. i. i právo meča. Banská činnosť skončila v r. 1842, čím postupne zhasínala sláva mestečka. Z pamätihodností Pukanca možno spomenúť rímskokatolícky kostol, evanjelický kostol, zvyšky mestského opevnenia, obecné múzeum - expozícia pukanskej histórie, hrnčiarsky dom.
Bátovce sú tiež obec na úpätí Štiavnických hôr. Kedysi slobodné kráľovské mesto s mestskými výsadami a sídlom kráľovskej mincovne, ktorá bola umiestená v terajšom sídle obecného úradu. Písomne sú doložené už v r. 1037. V skalách sa našli vytesané chodby z čias tureckých vpádov. Z pamätihodností Bátoviec možno spomenúť rímskokatolícky kostol, evanjelický kostol, zvyšky mestského opevnenia a najmä krásny trojoblúkový kamenný most.
Al levický hrad má slávnu tradíciu. Vznikol v druhej polovici 13. stor. ako južná záštita stredoslovenských banských miest na skalnom brale v močaristom teréne., neskoršie sa stal súčasťou sústavy protitureckých pevností. Často menil majiteľov, až ho v roku 1709 zničili povstalci Františka II. Rákóciho.
Bátovský kamenný most som predstavil spolu s ďalšími krásnymi kamennými mostami TU
Priateľ Jozef Javurek predstavil TU Bátovce
ČIERNA: autobus Levice - Želiezovce - Bátovce - Jabloňovce - Bohunice, MODRÁ: peši - Bohunice - Turčanov mlyn - Bohunice - Pukanec, RUŽOVÁ: autobus Pukanec - Uhliská - Pukanec - Devičany, ŽLTÁ: peši Devičany - Bátovce, ČERVENÁ: autobus Bátovce - Pečenice - Bátovce - Želiezovce - Levice.
Malý drotárik bola najobľúbenejšia báseň môjho otca, je aj jednou z najobľúbenejších mojich básní:
Keď išiel tatko do sveta. pri tomto kľakol buku,
na hlavu moju položil tú svoju ťažkú ruku;
i pomodlil sa Otčenáš so slzou v starom oku.
Šiel -- -- viacej sa nevrátil. . . i matičku som utratil
v tom samom smutnom roku.
Nuž zbohom, rodná dedina! Už ranný vietor dýše;
jak ladno kynie kostol náš z lipovej svojej skrýše.
Náš chodník biely, haditý, rád by ma volal spiatky:
"Hoj,, nechoď, šuhaj, z dediny, niet v svete druhej otčiny,
vráť sa do pustej chatky.
Oj, svet je veľký, drsnatý -- tys´ ako kvapka v mori:
tysˇ ako lístok z javora sám v húští veľkej hory.
Veď sa tá kvapka rozplynie, list búrne vetry skmasnú,
hoj, vráť sa, šuhaj, v dedinu, chráň srdca bodrosť nevinnú
i dušu svoju krásnu."
Ach, a ja musím, neborák, sám šírym blúdiť svetom,
veď rodná naša dedina nedáva chleba deťom!
Nuž, -- pomodlím sa Otčenáš pri tomto starom buku:
blesk slnca kraje ožiari, ja cítim slzu na tvári,
na hlave -- otca ruku.
.
