Po horách teraz nemôžem a furt len doma sedieť neobsedím, tak len také nenáročné prechádzky.
Tentoraz to bola návšteva Važca. Cestou autobusom zo Štrby do Važca som videl ten cintorín, je hneď pri ceste, nič nie neobvyklé, nelíši sa od iných podobných. V neďalekom Mikuláši je cintorín sovietskych vojakov, padlých v 2. sv. vojne. Cintorín ďaleko od dediny, autobus pri ňom nestojí. Možno by mi tam vodič aj zastal, keby som ho poprosil, ako už neraz inde iní vodiči. A v takej tropickej horúčave, keď mnohí Slováci kolabujú, sa mi ani veľmi nechcelo trepať sa taký kusisko po rozpálenej asfaltke do dediny.
Ani z návštevy jaskyne nebolo nič, lebo ako som prichádzal k jaskyni, na opačnej, pravej strane je rómske sídlisko. Keď som sa túlal po dedine, sem-tam som sa na kus reči pristavil pri miestnych obyvateľoch alebo sa mi prihovorili oni. Medzi rečou som sa dozvedel mnoho zaujímavého o tunajších Rómoch. Žiadne väčšie výhrady som voči nim nepočul. Skôr naopak, aj s ľutovaním. Všetci však zdôrazňovali vysokú nezamestnansť, bezperspektívnosť mladých, a to nielen Rómov. Oficiálne názory z obecných a iných úradov nezbieram, zato rád sa porozprávam s obyčajnými ľudmi a vypočujem si ich názory na život obyčajného človeka a na zmeny, ktoté nastali. A tak nečudo, že na tú rómsku osadu som bol zvedavý viac ako na jaskyňu. A bol som prekvapený. Aj pristavil som sa pri niektorých Rómoch a tiež som si vypočul ich názory.
No a v dedine som navštívil aj dve múzeá, jedno oficiálne, patriace pod Galériu P. M. Bohúňa v Mikulši, druhé súkromné. Ak dožijem, tak múzeám venujem niekedy samostatné články, stoja za to.
Tak teda malá prechádzka po poslednej obci horného Liptova, ktorá sa, podobne ako na konci dolného Liptova Stankovany, na turistickú a cykloturistickú mapu Liptova, ktorú vydala Pravda, ani nezmestila.
Ranný pohľad z vlaku na Tatry po nočnom daždi
.
Centrum Važca
.
Dominantou Važca je evanjelický kostol,
veľká väčšina obyvateľov obce sú evanjelici
.
Neďaleko stojí aj katolícky kostol,
na ktorom vidno miesto, kde bola ceduľa "Kultúrna pamiatka".
Ceduľa tam však už nie je
.
Na jednom dome som náhodou naďabil na ceduľu ďalšej cirkvi,
možno sú v obci aj ďalšie podobné cedule iných cirkví
.
Galéria Jána Hálu, ktorej niekedy venujem samostatný článok
.
Súkromné múzeum, ktorému takisto venujem samostatný článok
-
Miestne kultúrne stredisko s knižnicou
.
.
Chátrajúce nevyužité budovy starej základnej školy
.
.
Hrdzavejúce staré poľnohospodárske stroje v záhrade
.
Vyše storočný (1902) typický sedliacky liptovský dom,
vpredu podpivničený
.
Rekreačné zariadenie VOP 027 Trenčín zízalo prázdnotou.
Kedysi nepredstaviteľné, aby v takomto krásnom prostredí
v prázdninových mesiacoch nebolo využité
.
Aké symbolické - drevenica a pri nej trabant
.
Usilovní Rómovia
.
Stará sýpka
.
.
.
Netypická liptovská drenica s dvomi prednými izbami.
O podobné murované domy na Liptove však nie je núdza
.
.
.
Zopár dreveníc v rade za sebou je len tu.
Ostatné padli za obeť veľkému požiaru v r. 1931,
ktorý zničil takmer celú dedinu
.
Keď som fotil túto budovu bývalých obchodov,
pristavila sa pri mne jedna vrstovníčka a sťažovala sa,
že tu bol kedysi aj mäsiar a teraz v celej dedine ani jeden.
Doma niečo dochovať je drahé, ani by to veľmi nemal kto.
Mladô sa rozutekalo po svete za robotou a starô už veľmi nevládze.
Obchodov s potravinami je v dedine niekoľko
.
Nestačili sme ani dokončiť rozhovor,
keď na parkovisku zastavila poľská pojazdná predajňa.
Aj Jednota kedysi mala pojazdné autobusové predajne mäsa,
ktoré zásobovali naše dediny
.
Tu, pri tomto dome sa mi stalo toto:
Vo dvore na podstení sedela stará babka. Ja sa ponáhľam na vlak,
stanica je ďaleko za dedinou, ulice v dedine krížom-krážom,
podídem k bráničke, opriem sa o ňu a spytujem sa babky,
ako sa najbližšie dostanm k vlaku.
Zrazu zacítim akýsi úder, a to cez mrežovanie bráničky
veľký čierny dunčo prestrčil ňufák a zahryzol sa mi do "ľadvinky",
taštičky, ktorú som mal s dokladmi na bruchu.
Nremať tú taštičku, tak to pocíti moje brucho.
Dunča ma zbavila starkej dcéra alebo nevesta,
ktorú dunčo bez slova poslúchol, hneď ma pustil a odpálil,
že som sa mu nestačil ani poďakovaťl
.
Tu sú stopy po dunčových tesákoch - diery a roztrhnutie
.
Cesta k Važeckej jaskyni: k jaskyni naľavo...
.
...do rómskej osady napravo.
A tak som sa hnaný zvedavosťou vybral napravo
.
Hneď skraja prvý rómsky dom a jeho majiteľ pred ním.
Pristavil som sa a dlhšie sme si aj podebatovali.
Dom je údajne z r. 1972 a majú zavedený vodovod i kanalizáciu,
len si sťažoval na vysokú cenu vody a elektriny.
Je dôchodcom, majú aj auto, aj šoféruje.
Po dlhšom rozhovore sme si podali ruky
a pokračoval som ďalej, aby som sa o pár domov
zasa pristavil pri ďalšom z domácich obyvateľov na kus reči.
Je zaujímavé vypočuť si názory aj z druhej strany.
Ale toto v našich médiách by ste zbytočne hľadali,
nič pozitívne tam nenájdete
.
Ďalší dom pri zákrute
.
Vyasfaltovaná ulica, zavedený vodovod a kanalizácia.
Po oboch stranách ulice upravené murované domy s dvormi,
aké nemajú ani mnohí z dediny
.
.
.
.
.
Ale na konci ulice domy z čias socializmu končia
a ulica končí domami z čias kapitalizmu
.
A hoci do týchto príbytkov vodovod nie je zavedený,
je tu verejný vodovod.
Akoby tu na tomto malom priestore bolo skoncentrované
celé Slovensko so svojou sociálnou nerovnosťou
.
Krásny výhľad na Tatry od rómskej osady,
ale z toho sa človek nenaje. Mnohí z nich za prácou cestujú.
Chýba tu práca, tá nie je ani pre gadźov
.
Na stanici pri pive skupina hubárov,
vracajúich sa z okolitých lesov
.
Úlovky nie síce ako na vrchole sezóny,
ale na tie tropické horúčavy...
.
.
Nakoniec dva výhľady na Tatry od stanice,
na tom druhom to pripomína chŕliacu sopku
-
Kvôli tomuto záberu som vystúpil z vlaku v Kraľovanoch,
aby som sa vrátil na železničný most ponad Oravu.
Krásny začiatok Oravy, v pozadí Veľký Rozsutec.
Domov som prišiel o hodinu neskoršie osobákom
.
Z vlaku pohľad nad krpeliansku priehradu
.
-
