*Tak som sa teda vo štvrtok znova vybral na cyklo-šľapcúgovú vychádzku, tentoraz na Šíp nadsútokom Váhu a Oravy, už mimo Turca, na rozhranie Oravy a Liptova. Predpoveď počasia síce nebola najpriaznivejšia: zamračené s pribúdaním oblačnosti, občasný dážď, ale posledné dni boli nádherné napriek predpovediam meteorológov, aj štvrtkové ráno sa v Martine ukazovalo pekné, tak to hádam vydrží celý deň. Veď neraz skutočnosť bola pravým opakom predpovede, tak ako aj v predchádzajúcich dňoch. Nuž tak som to teda riskol. Spočiatku pekné počasie, postupne však pribúdali oblaky, sem-tam z nich aj niečo spadlo, to už v pohorí Šípskej Fatry, zavše slnko a súčasne aj dáždik, aj kolky si v nebíčku svätí zahrali, len tak lietali hromy a blesky, križujúce oblohu. Medzi osadou Podšíp Zadným Šípom som aj trochu zmokol, aj vysušil som sa, aj zregeneroval, aj medzi Sučanmi a Martinom som na bicykli znova trochu premokol, ale aj tak to bolo ono ...
Tak teda do Kraľovian na bicykli, ale ďalej už peši: popri Orave k železničnej stanici Kraľovany-zast., prechod závesným mostíkom ponad Oravu (ani som v čate nešiel a predsa som cítil hojdanie celého mostíka), rekreačné zariadenie Dierová s reštauráciou Bystrička, malá stará drevenicová osada Podšíp, potom chodník národnou prírodnou rezerváciou Malá Fatra na Zadný Šíp (1143) s vysokým krížom, hlavný vrchol Šíp (1169) a zostup Žaškovským sedlom do Stankovian, prechod mostíkom cez Váh, cestou späť do Kraľovian a odtiaľ bicyklom do Martina.
Takýto nebábny pohľad na Šíp poskytovalo zachmúrené ráno po nočnom daždi, hoci v Martine bolo ráno slnečné (v pozadí v strede Šíp)
Na druhom kraji Sučian už za krajšieho počasia netradičná kozia rodinka: jeden cap, dve kozy a dve nezbedné kozliatka. Nuž ale ten cap, to je teda riadny capisko, a tie jeho rohy! Ako so záujmom si ma obzerali
Takto tečie Váh medzi sučianskym novým a starým mostom v starom koryte, neďaleko tečie aj kanálom Vážskej kaskády od kraľovianskej ku sučianskej priehrade
To je časť Veľkej Fatry (Šípskej Fatry) nad krpelianskou priehradou, plnou labutí a divých kačíc
Pohľad na Šíp od krpelianskej priehrady už za trošku krajšieho počasia
Po dorazení na železničnú stanicu Kraľovany nasledovalo "ustajnenie" bicykla a ten okruh kúsok hore Oravou po ceste ku závesnému mostíku ponad Oravu, výstup na Zadný Šíp a hlavný vrchol Šípa z oravskej strany, zostup do Stankovian na liptovskú stranu a opäť po ceste do Kraľovian k bicyklu už peši. Zdatní cyklisti do osady Podšíp chodia aj na bicykloch, nie však cestných
To už je pešia prechádzka hore Oravou hneď vyše Kraľovian - v pozadí v strede Rozsutec
Náprotivný breh rieky Oravy z cesty by tiež bolo dobré pozrieť zbližša, pripomína to tam niečo tajomné, akoby vchod do jaskyne
Závesný mostík ponad Oravu k rekreačnému stredisku Dierová
Horský potôčik nad Dierovou stekajúci spod Šípa a vlievajúci sa do Oravy
Typická malá horská osada Podšíp s drevenicami - zastihol som tam jednu manželskú dvojicu starších dôchodcov z Turian
(tejto časti bude venovaný niektorý ďalší článok)
Hneď za osadou Podšíp začína národná prírodná rezervácia Šíp a ochranné pásmo národného parku Malá Fatra
Pohľad z osady Podšíp na Krivánsku Malú Fatru - Stoh s fliačikmi snehu a Rozsutec v pozadí
Tri malé tohoročné párcentimetrové bučky priamo na turistickom chodníku horou - listy prostredného ešte nevyšli ani z bukvice, na pravom je vo vzduchu bukvica na jednom z listov
Turistický chodník vedie aj pomedzi takéto balvany a po hadiacich sa koreňoch stromov
Dole sa hadia Liptovom Váh i hlavná cesta, v pozadí končiare Nízkych Tatier
Takéto zvláštne spojenie štyroch kmeňov bukov
- koreň spoločný s ďalšími dvomi, kmeň zrastený vo vzduchu s iným kmeňom
To sú zábery z očarujúceho výstupu na hlavný vrchol, pripomínajúce mi výstup na Ostrú
V tejto chvíli tu svietilo slnko, na náprotivnej strane Liptova dážď, hmly, takže to ďaleko nebolo vidno...
Krásny výhľad na Rozsutec na oravskej strane, neprialo mu však celkom počasie
A tu výhľad na Malý Kriváň, Veľký Kriváň, Chleb, Hromové, Poludňový grúň... so zvyškami snehu
Tie biele fľaky, to nie je sneh, to je stúpajúca hmla po daždi, obloha zatiahnutá hustými mrakmi nad Nízkymi Tatrami
Výhľad na zasnežené končiare Západných Tatier (biele machuľky vzadu v strede) si pre nepriazeň počasia viac možno len domyslieť ako ich vidieť
Cestou popri takomto stĺpe, ohlodanom vekom nepriazňou počasia s jaskynkou naspodku, počasie tu zas žiarilo spokojnosťou a ja som sa pomaly sušil
Zostup popri salaši v Žaškovskom sedle
Pohľad na Šíp z hlavnej cesty zo Stankovian do Kraľovian s veľmi zamračenou oblohou
Obzretie sa od Martina na Šípsku Fatru s časťou dúhy, vyrastajúcou akoby zo zeme niekde pri Krpeľanoch
A takto to vyzeralo nad Lúčanskou Malou Fatrou pred príchode do Martina *
Krásna vychádzka, s dosť prudkým stúpaním, ale najväčšia výška 1169 m sa ani veľmi neráta. Za krásneho počasia nádherné výhľady do okolia, na náprotivné kopce za Váhom i Oravou, i na vzdialenejšie Západné či Nízke Tatry... Od prechodu mostíka ponad Oravu až do zostupu do Stankovian som okrem dvoch dôchodcov-chalupárov v jednej chalúpke v osade Podšíp nestretol živú dušu a z diaľky som videl len čriedu oviec s valachom a dvomi psami neďaleko salaša v Žaškovskom sedle
