Zvolenskí turisti vlani robili peknú akciu k našim susedom: mestečká Bystřice a Nýdek pri Třinci s ich krásnymi kostolmi a rozhľadňa Veľká Čantoryja na moravsko-poľskej hranici. Tešil som sa, so Zvolenčanmi som ako so svojimi, žiaľ, v poslednej chvíli mi do toho čosi skočilo. Tak o nejaký čas sme sa vybrali s kamarátom-vrstovníkom po ich stopách.
Ráno počasie krásne, ale postupom času sa kazilo, až sa úplne pokazilo. Do Bystřice vlakom, v Bystřici počasie ešte ako-tak, ale keď sme sa po prehliadke bystřických kostolov vybrali peši z Bystřice do Nýdku, veď je to na len na skok, cestou nás zachytil aj krátky, ale výdatný dážď a s ním sme nerátali. Skryli sme sa pred ním, ale kým sme na ulici obojstranne zastavanej rodinnými domami s oplotenými predzáhradkami našli skrýšu na zastávke autobusu,boli sme mokrí. Dáždniky sme síce mali, ale proti bočnému vetru nás veľmi neuchránili, aj dáždniky voči nemu boli bezmocné. V Nýdku sme nechali Čantoryju Čantoryjou, hore sa driapať v blate by nebolo najpríjemnejšie, tak sme si to skrátili len na tieto dve moravské mestečká. Poobzerali sme mestečká a štyri kostoly, dva staršie katolícke drevené, dva podstatne novšie evanjelické murované. Keby sme ta išli o dva roky skôr (v r. 2017), mohli sme pozrieť aj ďalší drevený katolícky kostol v neďalekom Třinci, miestnej časti Gutě. Žiaľ, opití výrastkovia ho medzitým podpálili a zhorel do tla.
Dvojica drevených katolíckych kostolov má niečo spoločné, dvojica murovaných evanjelických tiež, a to rovnakú históriu. Sliezsko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska, a teda vzťahy a osudy katolíkov a evanjelikov v Sliezsku a v Hornom Uhorsku (na Slovensku) boli podobné. Za reformácie Sliezsko, podobne ako Horné Uhorsko, prestúpili na luteránstvo. V Bystřici i Nýdku si v období reformácie, podobne ako aj v mnohých ďalších mestečkách a na dedinách, postavili evanjelici kostoly, ale po nástupe protireformácie im kostoly boli násilne odobrané a odovzdané katolíkom. Evanjelici až do vydania Tolerančného patentu Jozefom II. v r. 1781 nesmeli mať svoje kostoly, po vydaní patentu im ich kostoly nevrátili. ale im povolili stavať si svoje kostoly. Preto oba katolícke kostoly sú staršie a drevené, tolerančné evanjelické novšie a murované.
Obama drevenými kostolmi sme sa mohli nadchýnať aj zvnútra, evanjelické sme obdivovali len zvonka.
Katolícky kostol v Bystřici
So stavbou pôvodného kostola v Bystřici evanjelikmi sa začalo v r. 1584 a dokončený bol v r. 1587. Slúžil najprv evanjelikom, potom v období protireformácie im bol odobratý a slúžil katolíkom až do r. 1897. Rok začatia výstavby kostola 1584 je odliaty na zvone, ktorý bol umiestený na zvonici v priľahlom cintoríne. Evanjelikom bol odobratý v r. 1654. V r. 1897 tento kostol nahradil novovybudovaný súčasný drevený kostol, takže terajší drevený kostol nie je ten pôvodný, postavený evanjelikmi.
Pôvodne plánovali murovaný nový katolícky kostol, ale pretože v mestečku bolo málo katolíkov, vyzbierala sa len malá suma prostriedkov, preto sa rozhodli pre lacnejší drevený kostol. Do nového kostola bol prevzatý aj menší a novší z dvoch oltárov starého kostola z r. 1588 ako bočný. Hlavný oltár je z r. 1907.
Zaujímavá je aj história tamojších cintorínov: Starý pôvodný cintorín pri drevenom kostole bol dlho spoločný pre evanjelikov, tak aj katolíkov. Keď sa blížilo jeho zaplnenie, katolíci odmietli pochovávanie evanjelikom, takže evanjelici si museli založiť nový cintorín pri svojom kostole.














Evanjelický kostol v Bystřici
Z histórie kostola: Za reformácie si evanjelici postavili drevený kostol v r. 1574-1587. V čase protireformácie im bol odobratý a pridelený katolíkom. Po vydaní tolerančného patentu si evanjelici postavili ďalší kostol. Pôvodný evanjelický kostol bol drevený a s jeho výstavbou sa započalo v r. 1783. Pôvodne nemal vežu, tá bola pristavená až k novému kostolu v r. 1849-1850. Organ bol pôvodom z Banskej Bystrice. Drevený kostol slúžil len 34 rokov.
Prvým farárom bol Andrej Paulíni z Nižnej Slanej v Hornom Uhorskuv, po ňom jeho syn.
Terajší evanjelický kostol, ktorého výstavba prebiehala v r. 1811-1817, bol časom upravovaný. Interiér modlitebne však bol dokončený až na začiatku 30. rokov 19. stor.





Katolícky kostol v Nýdku
Drevený katolícky kostol v Nýdku bol postavený v čase reformácie v r. 1576, podobne ako kostol v susednej Bystřici, evanjelikmi. V čase rekatolizácie im bol v r. 1654 odobratý a pridelený katolíkom. V kostole ostal evanjelický inventár a oltár bol nahradený novým až v r.1746.
Po vydaní Tolerančného patentu veľká väčšina veriacich až na dve desiatky prešla od katolíkov k evanjelikom. Kostol s priľahlým cintorínom však aj naďalej patrili katolíkom. Evanjelický cintorím s kaplnkou bol založený v r. 1863.
Pôvodný kostol pomaly chátral, niekoľkokrát bol opravovaný a upravovaný.




















Evanjelický kostol v Nýdku
Evanjelický kostol bol postavený v r. 1903-1904. Nahradil predchádzajúcu drevenú márnicu na cintoríne. Kostol má tri zvony: starý malý z pôvodnej márnice a dva novšie.
Kostol prešiel dvomi rozsiahlymi rekonštrukciami, ktorých následkom bolo zvýšenie jeho kapacity.





Presťahované kostoly do ČR
V ČR je mnoho sakrálnych drevených stavieb, starých i novších. Nie všetky však majú svoje rodisko v ČR. Päť spomedzi drevených kostolov si píše v dotazníkoch ako "rodisko" Poddkarpatská Rus, jeden Slovensko. Do ČR sa presťahovali "za lepším životom" za I. ČR.
Sú to tieto:
- PRAHA - Petřín - záhrada Kinských - z Medvedovíc pri Mukačeve,
- DOBŘÍKOV u Chocně - z Veľikej Kopane neďaleko Chustu,
- BLANSKO - z Nižého Šelišťa neďaleko Chustu,
- KUNČICE pod Ondějínem - z Hliňanky pri Mukačeve,
- NOVÁ PAKA - z Obavy pri Mukačeve,
- HRADEC KRÁLOVÉ - z Habury na východnom Slovensku, kde teraz stojí jeho nová replika.