Stratená, dedinka na ceste medzi Popradom a Rožňavou, svojím umiestením v Slovenskom raji predpokladá nádhernú bližšiu i vzdialenejšiu okolitú prírodu. Z Popradu autobusom do Stratenej, trošku poprechádzok po dedine a okolí, stratenskými Tiesňavami a popri Dobšinskej ľadovej jaskyni na železničnú stanicu, ďalej mašinkou do Červenej skaly a odtiaľ autobusom do Popradu.
*
.
Takto vycházalo slnko v okolí Liptovskej Mary
.
Keď som v Poprade prechádzal zo železničnej staice na autobusovú,
naskytol sa mi takýto nezvyklý pohľad:
cestu mi križovala mníška na bicykli.
Pripomínalo mi to staré francúzske filmové veselohry,
veď mníšky u nás sa obyčajne vozia osobnými autami
alebo verejnou hromadnou dopravou.
A pretože som hlboho poverčivý, mníšky vraj prinášajú nešťastie ako mačky,
počkal som si, kým cez cestu prejde niekto iný.
Bol ním mladý pár a až po nich som sa pobral aj ja:-)
.
Na autobusovom nástupišti čakalo, naopak, šťastie - kominár.
Hneď som sa chytil za zips, gombík som, žiaľbohu, nemal žiaden:-)
Poprosil som ho, či si ho môžem odfotiť a on ochotne zapózoval.
Išiel tým istým autobusom smerom na Rožňavu až do Vernára.
.
V Stratenej som vystúpil z autobusu naproti tejto
peknej netypickej autobusovej zastávke
a šiel som sa poobzerať po dedine
.
.
.
.
Poprechádzal som sa po dedine, poobzeral sa,
na človeka najviac zapôsobí ústie tejto doliny
.
Katolícky kostol je pomerne mladý, len čosi vyše 100-ročný,
zo začiatku minulého storočia (1909)
.
Napriek jeho mladému veku sa môže pochváliť sochou Márie Magdalény
z dielne Majstra Pavla z Levoče
(na zábere kľačiaca vľavo pod obrazom súčasného pápeža)
.
Budova obecného úradu a v nej aj malé obecné
etnografické múzeum. Keďže nebolo otvorené,
vybral som sa do okolia dedinky, náučným chodníkom Stratenský kaňon
.
Vybral som sa teda späť smerom, odkiaľ som prišiel,
k Dobšinskej ľadovej jaskyni
.
.
Tesne pred vchodom do tunela odbočuje vpravo stará cesta,
vedie Stratenským kaňonom spolu s riekou Hnilec.
Kým nebol vybudovaný tunel, stará cesta, ktorá viedla kaňonom,
na úseku necelých 500 m osemkrát premosťovala Hnilec.
Oblasť je v 5. stupni ochrany, preto nebolo možné
vhodne upraviť v tých úzkych priestoroch cestu tak,
aby vyhovovla novým požiadavkám a podmienkam.
Preto bol v r. 1969-1971 vybudovaný dvojprúdový cestný tunel,
dlhý 326 m.
Nezarazila Vás doba trvania výstavby tunela?
Koľko by to trvalo teraz?
.
.
.
To sú zábery zo Stratenského kaňonu,
ktorým vedie náučný chodník
.
.
Späť som sa vracal tunelom, v ktorom práve prebieha výmena zvršku.
Starý povrch je sfrézovaný. Mimo tunela je už nový povrch uložený.
Oprava tunela prebieha za normálnej obojsmernej neobmedzenej premávky
.
Keď som sa vrátil do stredu dedinky,
národopisná izba "Stará hyža" už bola otvorená
.
Ľavá stena je plná historických fotografií z dejín obce
.
.
Samozrejme, na stole nesmela chýbať ani biblia, už v šalátovom vydaní,
ktorá prežila nejednu generáciu
.
.
.
.
.
.
V tej malej miestosti sú sústredené veci,
používané bežne či pri domácich alebo i poľných prácach.
Aj mnohé väčšie obce si môžu vziať príklad zo Stratenej,
čo možno urobiť pri dobrej vôli a zanietenosti
bez potreby natŕčania ruky po európskych fondoch.
.
Po návšteve miestneho múzea som sa vybral po stopách
bývalých železiarní
.
Miestny občan Ing. N., s ktorým som sa dal do debaty,
mi poskytol túto starú fotografiu bývalých železiarní,
ktoré pracovali až do r. 1921. Zaujímavé, že pomerne skoro
po vzniku ČSR zaniklo na Slovensku niekoľko pre miestne obyvateľsvo
veľmi dôležitých fabrík, napr. aj Unionka vo Zvolene
.
Keď som sa spýtal miestneho poštára, ktorého som stretol, na pozostatky
bývalej fabriky, odkázal ma jedine na tento chátrajúci objekt
.
.
.
Ale tých objektov bývalej fabriky tam stojí viac,
upravené sú na penzióny, reštaurácie, obytné domčeky
.
To je železničný most na trati smerom na Margecany,
cesta pod ním vedie smerom do Rožňavy.
Krásny most, vhodný aj do modelového koľajiska,
ale v tejto oblasti je tých objektov (tunelov, viaduktov...) neúrekom,
napr.v okolí Telgártu
.
A tadeto popod štreku som sa vybral do Tiesňav
.
-
To sú zábery z Tiesňav
.
Po zdolaní Tiesňav a ďalšom výstupe a zostupe
som sa ocitol pri Dobšinskej ľadovej jaskyni.
Stred Stratenej je vo výške 805 m, konečná bola vo výške 850 m,
teda výškový rozdiel len 45 m.
Ale medzitým bolo dosť strmé stúpanie a klesanie
.
Náučnému choíku Stratenský kaňon bude venovaný ďalší článok,
podobne ako aj prechádzke zo Stratenej
na železničnú stanicu Dobšinská ľadová jaskyňa
.
