Pretože do odchodu autobusu do Varšatského Podhradia bolo času,
tak sme sa prešli aj mestečkom Ilava.
Niekdajšia chvála mestečka, pivovar, prestal variť pivo v r. 2000,
takže ostala len táto druhá pýcha mestečka:
Dominantou mestečka je toto zariadenie.
Človek by si myslel, že sojí pred nejakým francúzskym kláštorom,
a to je známa ilavská temnica, väznica, árešt, v ktorej si užívajú život niektorí občania.
Na každého z nich štát vynakladá väčšie prostriedky ako na občanov niektorých iných
kategórií obyvataľstva: nezamestnaných, dôchodcov, deti...
.
Ponad ostnatý drôt oplotenia zariadenia sa črtá dedinka Vršatské Podhradie
a nad ňou krásne Vršatské bradlá
.
Cesta cez dedinu vedie k hotelu Vršatec a chate Vršatec,
ukrytými na druhej strane za skalami.
Cesta oddeľuje Vršatské hradné bradlo na ľavej strane
od zvyšku Vršatského bradla na pravej strane
.
Tu začína výstup na ľavú stranu, na zrúcaniny hradu,
ale môžete sa k nemu pustiť aj trochu vyššie, tak ako sme išli my
.
.
.
.
Začiatok výstupu k zrúcaninám hradu
.
.
.
.
Výhľady na Považie počas výstupu na zrúcaniny
.
.
.
Vľavo Vršatské bradlá, vpravo vrch Chotuč
.
.
.
.
.
Zaklínená skala, popod ktorou musíte prejsť, aby ste sa dostali na hornú časť hradu
.
Jaskyňka alebo bývalá temnica? Alebo oboje?
.
Cesta k hotelu Vršatec a chate Vršatec
.
Časť dedinky okolo cesty do Červeného Kameňa
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Zostup z horného hradu na dolný
.
Zvyšky múru nádvoria dolného hradu
.
Pohľad cez otvorené okno nádvoria dolného hradu na obnovený hotel Vršatec,
bývalé rekreačné stredisko pracovníkov ZTS (SMZ) Dubnica n. V.
a na Biele Karpaty
.
Vpredu chata Vršatec, za ňou hotel Vršatec, v pozadí Biele Karpaty
z cesty náučným chodníkom poza Vršatské bradlá
.
Náučným chodníkom Okolo Vrtšatských bradiel -
náučný chodník vedie spod zrúcanín poza bradlá nad dedinku Červený Kameň
a späť sa vracia popred bradlá k zrúcaninám.
My sme absolvovali len časť poza bradlá, späť sme sa nevracali.
Záujemcom odporúčam použiť druhú stranu náučného chodníka,
ktorou som šiel aj ja vlani. Sú tam krajšie pohľady
.
.
.
Na toto ročné obdobie a tie teplá dosť nezvyčajné zvyšky snehu
.
.
.
.
.
Príroda-umelec: Ukrižovaný
.
Príroda-umelec: Objatie
.
Príroda-umelec: Prepletence
.
Pohľad na Červenokamenské bradlo (tá kamenná húsenica v strede)
.
.
Oddych pod koncom Vršatských bradiel
.
Pohľad dolu dolinou
.
Červenokamenské bradlo (tá obrovská skalná húsenica vľavo v tieni)
a Červený kameň (tá ihla v strede na slnku)
.
Pohľad späť na koniec Vršatských bradiel
.
Dedinka Červený Kameň a nad ňou
Červenokamenské bradlá a Červený kameň
.
Tam sme opustili značkovaný chodník a pustili sme sa skratkou
dole lúkou k potoku a do dediny
.
.
Čnie sa to hneď nad dedinou
.
.
.
Lúka posiata jarnými kvetmi a fialky pod ochranou skál
.
.
.
.
.
.
.
Od Červenokamenských bradiel k Červenému kameňu
.
.
Pohľad dole dolinou na Považie
.
.
Červený kameň. Aby nebolo pochýb, ako minule na Inovci,
že som si to všetko len vymyslel, tak som sa dal aj ja odfotiť:
na tej druhej snímke s čelenkou na čele som ja.
Ak niekde stretnete niekoho s čiernou čelenkou s bielym ľudovým ornamentom,
pripominajúcou čičmianske drevenice, tak to si môžete byť istí,
že som to ja:-)
.
Chlapci v sedielku pri Červenom kameni
.
.
Pohľad hore dolinou, kade vedie cesta do susedného štátu,
kde síce nemajú euro, ale nie sú z toho nešťastí
.
.
.
Červený kameň - ihla - a pod ňou traja mládenci,
v pozadí Vršatské bradlá na druhej strane doliny
.
.
.
Červený kameň spredu
.
A nakoniec inšpirácia pre štýlový záhradný nábytok -
stôl a stoličky rôznej veľkosti (šírky i výšky)
.
V piatok, 4. mája, mládenci-vyšesedemdesiatnici robia ďalšiu akciu:
kopec Rokoš v juhovýchodnom cípe Strážovských vrchov.
Radi medzi sebou privítajú aj ďalších záujemcov, i mladšiu krv.
Príďte medzi nás
.
