V Kežmarku som bol neraz, nedávno cez prázdniny v júli s vnučkou na Festivale Európske ľudové remeslo (EĽRO). Doteraz mi vždy stačilo mesto Kežmarok, veď v Kežmarku je čo obdivovať, je to mesto s bohatou históriou s množstvom historických pamiatok. Vždy sa tam dá objaviť čosi nové, popri čom predtým človek prešiel nevšímavo, alebo kam sa ani nedostal.
Nedávno som tam bol na filatelistickej akcii uvedenia poštového hárčeka k 500. výročiu reformácie.
Tentoraz som si na mape pozrel aj okolie mesta a uvidel som tam v najbližšej obci Ľubica, vzdialenej od stanice len 3 km, zakreslených päť kostolov. Doteraz som sa nestretol s tým, že v niektorej obci je také množstvo kostolov - rekord u mňa držala obec Byšta v Trebišovskom okrese so 4 kostolmi pre 160 obyvateľov.
Tu je moja reportáž z návštevy Byšty, obce so 4 kostolmi: https://urda.blog.sme.sk/c/363554/od-kostola-ku-kostolu.html
Stretol som sa už aj so Siedmimi kostolmi v Studničnej, časti obce Komjatná v Liptove, ale to boli predsa len inakšie kostoly: https://urda.blog.sme.sk/c/372939/ostro-a-hrdos.html
Uvedenie hárčeka prebiehalo v kežmarskom evanjelickom artikulárnom drevenom kostole, zapísanom do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Pred obradom uvádzania hárčeka som si prezrel mesto. Na druhý deň som si odskočill do Ľubice pozrieť si tých 5kostolov. Nazdal som sa, že každý bude inej cirkvi: jeden rímskokatolícky, jeden gréckokatolícky, jeden evanjelický, jeden pravoslávny a posledný napr. baptistický, aký je aj v Kežmarku. Ale dva z nich sú rímskokatolícke.
Ľubica patrí k najstarším osídleniam na Spiši. Mestské práva dostala už v r. 1271. A hoci v súčasnosti nespĺňa podmienky mesta, do počtu obyvateľov jej už mnoho nechýba. Kedysi bola jedným z najbohatších miest Spiša, o čom svedčia aj budovy v obci.
Najvzácnejším z piatich ľubických kostolov je farský rímskokatolícky viackrát prestavovaný a rozširovaný kostol z 13. storočia (r. 1260), ktorý je najväčším dvojloďovým kostolom na Spiši. V jeho interiéri sa nachádza oltár s gotickou sochou s plastikou Madony a svätíc z dielne Majstra Pavla z Levoče. Postavili si ho nemeckí prisťahovalci.
Ďalším kostolom je neveľký rímskokatolícky kostolík z 13. alebo 14. stor., ktorý stále slúži svojmu pôvodnému účelu. Počas reformácie bol v rukách slovenských evanjelikov, od čias protireformácie je rímskokatolíckym od r. 1671. Veľká časť vnútorného vybavenia pochádza z 18. stor.
Evanjelický kostol pochádza z r. 1784-86. Podľa nápisu nad oltárom usudzujem, že si ho postavili veriaci nemeckej národnosti.
Ďalšie dva kostoly - gréckokatolícky a pravoslávny - sú novšieho dáta. Gréckokatolícky z prvej polovice 20. stor., pravoslávny zo začiatku 21. stor.
V Ľubici sa dodnes zachoval veľký rozsah stredovekého mesta s historickým jadrom a množstvom zaujímavých objektov: meštianskych, sedliackych i remeselníckych domov. Mariánsky stĺp z r. 1725-26 je najvyšší, najbarokovejší a jeden z najkrajších stĺpov z tohto obdobia na Spiši.
V Ľubici pracovalo do 20 cechov a mala dokonca právo troch výročných trhov. Situácia sa zhoršila v časoch zálohovania Poľsku - roku 1412 uhorským panovníkom Žigmundom. V roku 1878 sa Ľubica opäť stala obcou. Samostatnosť mala až do r. 1974, keď bola pričlenená ku Kežmarku, osamostatnila sa opäť v r. 1992.
Ďakujem správcovi obecnej stránky Miroslavovi Krukovi za spoluprácu a poskytnutie niektorých fotografií.
.
