Dolný tok až po rozvetvenie sa nazýva aj Bielou dolinou. Turistický chodník v spodnej časti tiesňavy vedie korytom malého potoka, ponad ktorý sem-tam vedú drevené rebríky. V tiesňave sú vysoké vodopády i niekoľko menších vopádikov. Tak ako všetky tiesňavy Slovenského raja, aj tiesňava Piecky je jednosmerná - smerom zdola nahor. Je to kvôli úzkym miestam, najmä vysokým rebríkom pri vodopádoch.
Východiskom do tiesňavy je osada Píla, kam sa dá dostať z Hrabušíc po asfaltovej ceste popri Podlesku. Pri osade je rkovisko a premáva tam i autobus zo Sp. N. Vsi.

Krásna drevenica v osade Píla
.

.

Hneď za mnou išla veľká skupina mládeže s vedúcimi
.

.

.

.

Chodník vedie po dne riečiska.
Hoci na mnohých miestach sú drevené mostíky alebo rebríky,
v období topenia sa snehu alebo po veľkých dažďoch
sa na niektorých miestach brodíte aj vodou potoka
.

.

.

Nános kmeňov stromov a konárov zahatal voľný odvod vody,
tá so sebou prinesla aj veľké množstvo skál a bahna,
ktoré vytvorili toto skalné "jazero"
.

Na niektorých miestach sa potok stráca pod nánosom kameňov,
aby sa po čase znova vynoril
.

Úzke hlboké štrbiny medzi dvomi vysokými bralami,
ktoré vytvoril taký malý potôčik
.

Tu je prvý vodopád, pri ňom vysoký rebrík a na ňom
mladá česká dvojica, ktorú som fotil ich apaprátom na spoločný záber
.

Vpredu syn, za ním mama, posledná dcéra.
Otec pod vodopádom ich sníma
.

Vodopd približne v polovici rebríka
.

Skupina mládeže, jedna z vedúcich (v čiernom tričku) mi rukami ukazuje,
že oni ďalej nejdú a vracajú sa späť do Píly
.

Aj táto bočná jaskyňa je približne v polovici vodopádu
.

Dvaja odvážni chlapci sa predsa len vydali hore rebríkom,
ale vedúca ich zhaltovala a skormútení sa museli vrátiť.
Ale cestou k tomuto vodopádu som stretol aj niekoľko starších
alebo objemnejších turistov, ktorí sa vracali späť
a vodopád si pozreli len zdola, na rebrík si už netrúfli
.

To je už na konci rebríka, nad vodopádom
.

.

A ide sa ďalej
.

.

Táto skoba v skale svedčí o tom, že tu bola kedysi aj reťaz
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

Na niektorých miestach súi drevené rebríky alebo mostíky,
inde len do jedného kmeňa stromu vysekané schodíky.
Kovové rebríky sú len vedľa vysokých vodopádov,
reťaze rakmer vôbec nieto
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

Ďalší vysoký bodopád
.

.

Tu sä aj kovové schodíky a reťaze
.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

Prvé výhľady do doliny
.

Preplnené parkovisko v Podlesku
.

.

N ceste medzi Podleskom a Hrabušicami
.

V Hrabušiciach bociania rodina, ktorá tu letuje každý rok
.

Keďže v Hrabušiciach som do odchodu autobusu mal takmer 2 hodiny,
vybral som sa po ceste z Košického do Prešovského kraja,
do obce Vydrník, kde som si počkal na osobný vlak do Popradu
.
.